nielen nemecké priemyselné podniky, ale aj spolková vláda. Informovala o tom nemecká tlač s tým, že ďalších viac ako milión ľudí, ktorí museli pracovať v nemeckom poľnohospodárstve alebo v podnikoch vo svojich krajinách, majú odškodniť iným spôsobom. Tlač sa odvoláva na hlavného vyjednávača nemeckej strany v otázke odškodnenia obetí nútených prác Otta Lambsdorffa a jemu blízke zdroje. Medzi tých, čo budú mať nárok na odškodnenie, patrí 457 000 deportovaných, ktorí žili v podmienkach podobných väzeniu, 233 000 väzňov koncentračných a ďalších táborov a 200 000 ďalších prípadov „obzvlášť tvrdého postihnutia“. Necelú polovicu z toho tvoria prenasledovaní Židia. Najproblematickejšou zostáva naďalej celková suma, ktorú chce nemecká strana na odškodnenie ponúknuť. Nemecká tlač naznačuje, že bude vyššia než dosiaľ uvádzaná dolná hranica okolo 1,7 miliardy mariek, ale podstatne nižšia než požiadavky amerických právnikov židovských obetí, ktoré dosahovali 20 i viac miliárd dolárov. Bude zrejme i nižšia než odhady nemeckých zástupcov obetí, ktoré hovoria o desatich miliardách mariek. Miliardová suma má byť jednomiestna a niekde uprostred medzi odhadmi, teda približne okolo päť miliárd mariek.