„V súčasnosti vediem moju administratívu k tomu, aby bolo možné odpustiť 100 percent dlhov, ktoré majú tieto krajiny voči USA,“ povedal v stredu večer prezident Bill Clinton pred účastníkmi výročnej schôdze Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone na margo najchudobnejších štátov sveta. „Ale pozor, toto je dôležité…,“ prerušil Clinton aplauz, ktorý sa po jeho slovách ozval v sále. „Iba ak to bude slúžiť financovaniu základných ľudských potrieb a peniaze budú využité na tento cieľ.“
Prezident sa týmto gestom pridal k iniciatíve MMF a Svetovej banky, ktoré pred pár dňami oznámili, že využijú časť svojich rezerv v zlate na uvoľnenie finančnej zadlženosti 40 najchudobnejších krajín rozvojového sveta, ktorá dosahuje asi 214 mld dolárov. Viac ako polovica dlhu je voči spomínaným finančným inštitúciám a zvyšok voči bohatým krajinám sveta a súkromným spoločnostiam. Podiel Spojených štátov je relatívne nízky - 5,7 mld dolárov, čo sú necelé 3 percentá z celkovej sumy. Aj napriek tomu však vyvolal Clintonov prejav nemalú pozornosť. Očakáva sa totiž, že gesto budú nasledovať ďalšie veľké súkromné spoločnosti. Bill Clinton už požiadal americký Kongres, aby na odpustenie dlhov uvoľnil v prvej fáze 1 mld dolárov. Konkrétne úľavy by malo do konca tisícročia pocítiť takmer 30 krajín. Je pritom jasné, že USA sa budú snažit podmieniť ochotu odpustiť dlhy výmenou za demokratické zmeny.
Pred rokom podnikol prezident Clinton historickú cestu po krajinách čiernej Afriky. Už vtedy sľuboval, že je čas, aby bohaté krajiny odčinili dlh z čias studenej vojny, keď boli Západ ako aj Východ ochotné podporovať akýkoľvek lojálny režim v krajinách tretieho sveta. A tak sa marxistické, ale aj prozápadné diktatúry množili ako huby po daždi. Brali si pôžičky, za ktoré vo veľkom nakupovali zbrane od svojich veriteľov. V Európe v týchto dňoch bilancujeme desať rokov od pádu Berlínskeho múru. Skutočné obete studenej vojny však treba hľadať v rozvojových krajinách, predovšetkým v Afrike. Je najvyšší čas, aby padol aj múr, rozdeľujúci bohatý sever a chudobný juh našej planéty.
JURAJ KITTLER