Meshell Ndegéocello (vlastným menom Michelle Johnson) nie je pre Slovákov žiadna slávy dcéra. Pre túto tridsaťročnú basgitaristku, speváčku a skladateľku môže byť drobnou náplasťou na túto ignoráciu fakt, že ju uznávajú a k spolupráci pozývajú najväčšie veličiny popu, rocku a soulu (malá vzorka - Madonna, Rolling Stones, Chaka Khanová) a Američania ju majú radi. Dôkazom toho sú tri nominácie na Grammy. Meshell bola prvou ženou, ktorá podpísala zmluvu s Madonniným labelom Maverick. Jej prvé dva sólové albumy potvrdili, že je aj fantastickou líderkou. Výbušná a skrz-naskrz čierna hudba, miestami vzrušujúca ako bangee jumping, poukazuje na princovské korene. A ešte niečo má spoločné s Princom, respektíve s umelcom pôvodne nazývaným Prince: sexuálnu otvorenosť, stieranie sexuálnych rolí, aj keď na rozdiel od malého čierneho kohútika ex-Princa - homosexuálnu. Druhý album, fantastický Peace Beyond Passion, vyšiel v roku 1996, preto som priam netrpezlivo a s napätím čakal ďalší.
Priznám sa, musel som si chvíľu zvykať, lebo som si nevedel predstaviť, že tento dohola vystrihaný potetovaný tajfún s postavou (a zrejme aj mentalitou) chalana urobí album taký introvertný, nežný a dokonale ženský. Prince je zabudnutý. Nech žije Joni Mitchellová, či skôr Tracy Chapmanová. Postupne sa to rozležalo (tento album dozrieva pomaly) a pocítil som k nemu priam intímny vzťah. Tieto skôr akustické pesničky totiž veľmi intímne sú. Väčšinou pomalé alebo v stredných tempách, skôr tmavé a pastelové ako žiarivé: akustické gitary, klavír, sláčikové nástroje, občas organ hammond. Rytmika sa drží decentne obďaleč a asertivita je jej na míle vzdialená. Samozrejme, rhythmandbluesová šťava je stále prítomná, občas aj elektroniku zacítime, ale skôr máme pocit pomalého, mäkkého pulzujúceho plynutia ako nejakých zadúšajúcich emócií, ktoré nás nútia poskakovať po izbe. Tieto zovreté výpovede nie sú o výkonoch individualít (dokonca aj protagonistkinu excelentnú basgitaru sotva vnímame), ale bez chápavých spoluhráčov by sa to neobišlo: z hudobníkov spomeniem dlhoročnú umeleckú partnerku, gitaristku Wendy Melvoinovú (hej, to je tá od Princa), avantgardného gitaristu Davida Thorna a bubeníka Abeho Laboriela mladšieho. Výpovede opúšťajú veľké témy - ako biblické podobenstvá na predchádzajúcom albume - a stávajú sa veľmi osobnými. O. K., Meshell. Dúfam, že si si svoje osobné problémy vyriešila. Je to pekné, ale pesničkárok je dosť. Tú tvoju funky polohu mám radšej. MARIÁN JASLOVSKÝ
(Autor je hudobník a redaktor internetového časopisu Inzine)