Róbert Štefko bežal v Košiciach piaty maratón v živote. Dosiahol v ňom svoj najhorší čas 2:14:10 h, osobný rekord má z Londýna 26. 4. 1998 2:09:53 h. Košický rodák podriadil celosezónnu letnú prípravu po krosovej sérii maratónu na východe Slovenska. Letné teplo a ostrý protivietor v závere však prekazili Štefkovu snahu bežať okolo 2:12 h.
Na trati ste mali tri očividné minikrízy, pri ktorých ste sa chytali za ľavý bok. V čom bola príčina?
„Po občerstvovacích staniciach na 15., 25. a 35. kilometri akoby moje telo odmietalo prijať tekutinu dodávajúcu energiu. Musel som tieto okamihy prekonať silou vôle. Tá posledná kríza ma dokonca mohla stáť víťazstvo. Preto som sa už na 40. km ani neobčerstvoval.“
Teplo je pre maratónca nepriateľom. Pre vás obzvlášť, hovorievate, že radšej by ste behali pod bodom mrazu. O koľko minút vás obrali košické podmienky?
„Teplo skutočne neznášam, aj teraz mi narobilo väčšie problémy než vietor. Ten bol dokonca v istých fázach behu osviežujúci. Kto mohol predvídať začiatkom októbra august. Som si istý, že za normálnych jesenných podmienok by som bežal minimálne o dve minúty rýchlejšie. Ak by sa súťažilo na starej trati z Košíc do Sene a späť, rekordný čas Kórejčana by som prekonal. Vietor by mi totiž vial do chrbta. Teraz priamo do tváre. Akoby sa všetci čerti proti mne sprisahali.“
Nielenže ste neprekonali traťový rekord, ale za limitom na OH v Sydney ste zaostali o slabulinkých desať sekúnd. Ste veľmi sklamaný?
„Určite áno, ale na druhej strane viac som skutočne urobiť nemohol. O hodnote olympijského limitu zatiaľ presne neviem. Medzinárodná atletická federácia síce vypísala 2:14 h, ale náš zväz zatiaľ žiadny limit neurčil. Viem napríklad, že Poliaci ho pritvrdili na 2:12 h.“
Zabehli ste však B-limit, rátate na budúci rok s maratónskym štartom pred olympiádou?
„Na žiadne B-limity sa nespolieham. Na jar by som chcel absolvovať maratón v Japonsku. Najradšej v marci. Všetko zlé je na niečo dobré. Dnešné košické počasie podľa všetkého asi korešponduje s tým, čo ma prípadne čaká na olympiáde.“
PETER FUKATSCH
(Pozri aj na 12. strane)
