Aký očakávate vývoj kurzu koruny do konca roka?
„Je veľmi ťažké momentálne niečo predpovedať. Na jednej strane sme za posledné mesiace mohli pozorovať zosilnenie koruny. Ide najmä o dôsledok balíčka úsporných opatrení prijatých vládou, ktoré v poslednom čase domáci aj zahraniční hráči na trhu začali brať vážne a viac vládnej politike veriť. Na druhej strane korune pomáha fakt, že ekonomika balíček zatiaľ zvláda bez vážnejších následkov. Všeobecne sa očakávalo, že ju veľmi výrazne spomalí, ale zatiaľ sa zdá, že sa to nestalo. Úsporné opatrenia mali za následok skôr spomalenie dovozu a zníženie zahraničnoobchodného deficitu, čo je oboje veľmi potešiteľné a nevplýva to negatívne na ekonomický rast. Navyše kurz koruny je v súčasnosti podložený celkovým stavom ekonomiky.“
Kde vidíte možné problémy?
„Existujú dve základné možnosti negatívneho vývoja. Prvý nesúvisí priamo so Slovenskom. V súvislosti s koncom roka a príchodom roku 2000 sa všeobecne objavujú obavy z menej likvidných a rozvinutých finančných trhov. Slovensko má, žiaľ, jeden z najmenej rozvinutých devízových trhov v strednej Európe, čo môže v najbližších mesiacoch začať odrádzať devízových obchodníkov. Druhý možný problém súvisí s privatizáciou. Kurz je založený aj na očakávaní budúcej privatizácie veľkých podnikov, krátkodobo ide najmä o telekomunikácie. Trh preto bude citlivo reagovať na spomalenie alebo zastavenie privatizácie, pretože to znižuje budúce kapitálové toky do ekonomiky, a negatívne ovplyvňuje kurz.“
Ak na helsinskom summite v decembri Slovensko preradia do prvej skupiny uchádzačov o vstup do EÚ, bude to mať vplyv na korunu?
„Opäť sme v bode, kde ťažko niečo predpovedať. Až donedávna sa zdalo, že výsledky v Helsinkách budú veľmi pozitívne, najmä v súvislosti s chválou ekonomických reforiem. Teraz to komplikuje novovzniknutá situácia okolo jadrových elektrární, ktorá preradenie komplikuje. Napriek tomu očakávam pozitívny výsledok. Celkovo je však veľmi pravdepodobné, že v Helsinkách do prvej skupiny preradia všetky uchádzačské krajiny, teda i Bulharsko a Rumunsko. Keď budú všetci v prvej skupine, nebude už preradenie Slovenska do prvej skupiny robiť taký dojem. Napriek tomu treba povedať, že aj keby boli všetci uchádzači spolu, medzi SR a Lotyšskom na jednej strane a Bulharskom, Rumunskom a Litvou na strane druhej bude určitý rozdiel. Slovensko a Lotyšsko budú výrazne pred nimi. Ak hovoríme len o mene, slovenský trh je väčší a likvidnejší ako lotyšský, takže slovenskej korune by pozitívne Helsinki asi viac pomohli. Najmä ak sa to spojí s naakumulovaným záujmom o Slovensko.“
Existuje medzi investormi a na medzinárodných devízových trhoch záujem o Slovensko?
„Áno, ale zatiaľ sa skôr len kumuluje záujem bez konkrétnych výsledkov. Je to dôsledok minulosti. Slovensko bolo v posledných rokoch spájané s nacionalizmom, izoláciou a korupciou. Ide o hĺbkové problémy a investori chcú mať istotu, že zmena k lepšiemu je nezvratná. Sú stále opatrní. Tomu by pomohlo, ak by v Helsinkách preradila EÚ len Slovensko a Lotyšsko. V prípade, že preradí všetkých, bude výsledok neutrálnejší.“
Aký kurz koruny očakávate v dlhšom horizonte - napríklad budúci rok a ďalej?
„Ako som už povedala, na takom malom trhu bude privatizácia veľkých podnikov veľmi dôležitá. Preto najviac závisí od nej. Bolo by dobré nechať korunu klesnúť o rozdiel medzi slovenskou infláciou a infláciou v eurozóne. Inak bude reálny kurz koruny (kurz očistený od vplyvu inflácie, ktorý je pre exportérov a importérov rozhodujúci - pozn. redakcie) stúpať, čo znevýhodňuje exportérov.“
Podniky však majú veľa devízových úverov a každé oslabenie koruny ich ešte viac zaťažuje.
„Áno, pokiaľ viem, ide však najmä o dolárové úvery. Väčšina analytikov očakáva, že vzhľadom na hospodárske oživenie v Európe by malo euro budúci rok voči doláru stúpať. Teda ak by koruna mierne klesala voči euru, mohla by si udržať stabilný kurz voči doláru. Zachovala by sa tak konkurencieschopnosť slovenského exportu na západných trhoch a nezvyšovalo by sa bremeno úverového zaťaženia.“
