vlády gróf Otto Lambsdorff. Lambsdorff včera oznámil svojmu partnerovi v zmiešanej nemecko-americkej komisii, ktorá prerokuváva požiadavky robotníkov nasadených na nútené práce, z ministerstva financií Spojených štátov Stuartovi Eizenstatovi, že sa pre fond teraz počíta so sumou asi päť a pol miliardy mariek. Súčasne však Lambsdorff vyslovil názor, že počet 900-tisíc žiadateľov o odškodnenie je príliš vysoký. Počíta sa s tým, že každý, koho odškodnia, dostane menej než 10-tisíc mariek. Právnik Michael Witti z Mníchova, ktorý zastupujuje niekoľko stoviek robotníkov nasadených v nacistickom Nemecku na nútené práce, odmietol sumu uvedenú Lambsdorffom ako príliš nízku. „Požadujeme viac než 22 miliárd mariek,“ povedal Witti. Dodal však, že by sa požiadavky žalobcu, spolkovej vlády, nemeckých koncernov a bánk mohli stretnúť pri sume osem miliárd mariek, pretože pôvodne značne vysoké požiadavky sa opierajú o americký právny systém, ktorý sa však zrejme nemôže použiť v Európe. Podľa Wittiho sa na nemecké a rakúske banky pripravuje žaloba. Podajú ju tí židovskí občania, ktorým za druhej svetovej vojny vyvlastnili arizovaný majetok na území Poľska. Z tejto arizácie mali banky veľké zisky, tvrdí Witti. Požiadavka na odškodnenie sa pohybuje okolo viac než sto miliárd mariek. Vo štvrtok dôjde vo Washingtone k ďalšiemu rokovaniu nemecko-americkej komisie o odškodnení. Nemecké vládne kruhy nevylučujú, že sa na tomto stretnutí podarí dosiahnuť konečnú dohodu.