program, laicky povedané podávanie náhradnej drogy (metadónu) pod dozorom lekára, je starý vyše 30 rokov. Kým v západných štátoch nastal jeho obrovský nástup do liečby toxikomanov v polovici 80. rokov, vo východnej Európe sa rozbieha až teraz. Ako uznávajú aj medzinárodní odborníci, Slovensko je v tomto trende vo svojom regióne na špici, keďže v súčasnosti sa u nás takto dlhodobo lieči 130 pacientov - nepomerne viac ako v susedných štátoch. „Tvrdenie o neetickosti metadónovej liečby nie je opodstatnené,“ vysvetľuje svoj postoj viceprezident Európskej asociácie pre liečbu opiátových závislostí Marc Reisinger z Belgicka, ktorý je momentálne v Bratislave účastníkom medzinárodného seminára o metadóne. „Dôležité je napríklad porovnať psychický stav toxikomana s heroínom a stav s metadónom. Pri heroíne sa striedajú obdobia, keď človek stúpa do výšok a keď prudko padá. Podávanie metadónu naopak sprostredkuje trvalý normálny stav. Je alternatívou k životu, v ktorom človek väčšinou trpí. To je prvé nedorozumenie. Druhé je v tom, ak sa tvrdí, že pacienti veľmi často pri metadóne berú aj heroín. Naše poznatky však hovoria, že aj keď na začiatku to tak býva, neskôr pri zvolení správne odstupňovanej dávky metadónu to mizne. Nepotvrdili sa ani vedľajšie účinky tejto drogy.“ Mnohé štúdie podľa M. Reisingera dokázali, že široké zavádzanie metadónu má podiel na poklese úmrtnosti, znížení kriminality, značnom obmedzení šírenia infekcií AIDS či hepatitídy. Podľa údajov z bratislavského protidrogového centra sa im v metadónovom programe zatiaľ udržalo počas dvoch rokov 82 percent klientov. Napriek priaznivým výsledkom však centrum nemá kapacity ani financie na ďalšie rozšírenie tohto programu.