Patrili zemetrasenia v Turecku a na Taiwane, kde zahynuli tisíce ľudí, k doteraz najväčším?

„Išlo o silné zemetrasenia, ale zďaleka nepatrili medzi najsilnejšie. Boli však dostatočne silné na to, aby sa v prípade zásahu obývanej oblasti stali udalosťami číslo jeden a aby sa zaradili medzi najdramatickejšie zemetrasenia v tomto storočí. Musíme rozlišovať, čo je veľkosť zemetrasenia a čo sú jeho účinky. Ak je zemetrasenie mimo obývaných oblastí, nespôsobí veľké škody a verejnosť sa o tom zväčša nedozvie, aj keby išlo o veľmi silné zemetrasenie. Ak zasiahne obývanú oblasť, spôsobí škody, straty na životoch a dramatickú situáciu v ekonomike štátu, potom je zemetrasenie, pochopiteľne, jednou z najhorúcejších udalostí.“

Vzápätí po silných zemetraseniach bolo v týchto krajinách niekoľko menších. Stáva sa to vždy?

„Spravidla po každom väčšom zemetrasení vznikajú dotrasy. Väčšinou ide o zemetrasenia slabšie alebo trochu slabšie ako hlavný otras. Čím je väčšie zemetrasenie, tým viac je dotrasov. Napriek tomu, že dotrasy sú slabšie, sú zvyčajne v obývanej oblasti porovnateľne nebezpečné ako hlavný otras. Ten totiž poškodí budovy a ak príde aj tridsaťkrát slabší dotras, stačí na to, aby poškodené budovy totálne deštruoval. Inak je to s tzv. predtrasmi. Tie sa nevyskytujú systematicky pred každým silným zemetrasením.“

Zaznamenali sa od posledných veľkých zemetrasení niekde aj ďalšie otrasy zeme?

„Svetové seizmologické centrum v Newbury ročne lokalizuje vyše tridsaťtisíc zemetrasení. Každé z nich je dostatočne silné na to, aby spôsobilo menšie či väčšie makroseizmické účinky, ak zasiahne obývanú oblasť. Okrem toho sú milióny mikrozemetrasení, ktoré sa neprejavujú makroseizmickými účinkami, čiže účinkami na ľudí, stavby a prírodu. Denne vzniká asi tisíc zemetrasení s magnitúdom v intervale dva až tri a vyše osemtisíc zemetrasení s magnitúdom jeden až dva.“

Čo človek cíti pri zemetrasení? Počuje obrovský hluk, praskot?

„Ak nemáme na mysli hluk v dôsledku poškodzovania stavieb a objektov, zemetrasenie samotné môže vydávať dunivý zvuk, môže to mať aj charakter treskov. Vo voľnej prírode pocíti človek zemetrasenie podľa toho, v akej vzdialenosti je od epicentra a v akej polohe je vzhľadom na zlomovú plochu, na ktorej dochádza k procesu. Zemetrasenie sa môže prejaviť tak, že človek stráca rovnováhu, môže padnúť, alebo dokonca môže byť hodený o zem.“

Ktoré zemetrasenia sú z hľadiska uvoľnenej energie najvýraznejšie?

„Zemetrasení je niekoľko druhov. Borivé zemetrasenia, banské otrasy, indukované otrasy a zemetrasenia súvisiace so sopečnou činnosťou sú z hľadiska počtu a energie nepodstatné oproti tektonickým zemetraseniam. Asi deväťdesiat percent všetkých zemetrasení je tektonického pôvodu. Pri borivých zemetraseniach sa prepadne dutina v zemi, indukované vznikajú napríklad po naplnení veľkého vodného diela. Veľká masa vody spôsobí zmenu napäťových pomerov v okolí diela, čo môže viesť k slabým otrasom. V prípade tzv. sopečných zemetrasení ide vlastne o skupinu rôznych druhov otrasov.“

Ako vzniká tektonické zemetrasenie?

„Zem je pokrytá súborom litosférických platní s priemernou hrúbkou asi sto kilometrov, ktoré sa pohybujú oproti sebe. Najväčší počet tektonických zemetrasení vzniká na spoji litosférických platní, ale aj vnútri platní sú zlomy, pozdĺž ktorých sa proti sebe pohybujú horninové bloky. Keď si predstavíme, že dva bloky sú vo vzájomnom pohybe, avšak ich dotykové plochy sú nehomogénne a zdrsnené, dochádza na týchto dotykových plochách k zakliesneniu. Celkový pohyb blokov sa však nezastaví a v mieste zakliesnenia a jeho okolí dochádza k deformácii a hromadeniu napätia. Keď napätie dosiahne medzu pevnosti materiálu, dochádza k jeho roztrhnutiu. Zakliesnené časti blokov od seba rýchlo odskočia. Ich výsledná poloha je približne taká, ako keby bloky počas doby zakliesnenia (t. j. počas prípravy zemetrasenia) voľne prekĺzavali. Tektonické zemetrasenie je teda náhly nevratný pohyb na porušenej časti zlomu - vznik trhliny a jej šírenie po zlomovej ploche - a následné šírenie seizmických vĺn do zemského telesa.“

Sú na našom území oblasti s takýmito zlomami?

„Sú. Ohniskových zón je niekoľko. Žiaľ, nemáme rovnaké údaje o všetkých zónach. Na území Slovenska sa makroseizmicky prejavilo od roku 1034 asi 660 zemetrasení, ktoré sú dokumentované. Predpokladáme však, že v skutočnosti ich bolo vyše dvetisíc. Nie všetky mali epicentrum na území Slovenska. Podľa archívnych materiálov bolo možné zemetrasenia lokalizovať. Historické zemetrasenia a zemetrasenia zaznamenané v tomto storočí prístrojmi umožnili zistiť, kde sú na našom území ohniskové zóny. Najviac vieme o ohniskovej zóne Dobrá Voda. Je to vďaka tomu, že sa venuje veľká pozornosť seizmickej bezpečnosti atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Obe elektrárne majú vo svojom okolí lokálne seizmické siete. Žiaľ, takmer nič nevieme o súčasnej aktivite ostatných ohniskových zón.“

Dá sa predpokladať, že na Slovensku budú zemetrasenia?

„Nielen predpokladať. Je isté, že budú. Tektonické zemetrasenia vznikajú v dôsledku tektonického vývoja. Či už ide o vzájomný pohyb litosférických platní, alebo menších horninových blokov vnútri platní, tektonické procesy trvajú milióny rokov. Kým budú bloky v pohybe, budú vznikať zemetrasenia. Jedno zemetrasenie je len veľmi kratučkou epizódou v tektonickom vývoji. Medzi zemetraseniami zaznamenanými na Slovensku boli aj štyri silné, ktoré makroseizmicky otriasli územím väčším ako Slovensko. Keďže sa tektonický vývoj Západných Karpát nezastavil, v ohniskových zónach sa pripravujú budúce zemetrasenia.“

Je možné, že budúce zemetrasenia na Slovensku budú také silné, že vzniknú škody ako napríklad v Turecku?

„Je veľmi málo pravdepodobné, že budúce zemetrasenia na Slovensku budú také silné, ako bolo v Turecku alebo na Taiwane. Nevieme, koľko času treba v našich ohniskových zónach na prípravu ďalšieho silného zemetrasenia. Je len známe, že rôzne ohniskové oblasti vo svete majú periódu desiatky, ale aj tisíc rokov.“

Kde sa radí Slovensko z hľadiska seizmickej aktivity?

„Územie Slovenska možno charakterizovať strednou úrovňou seizmickej aktivity. Našťastie sa nemôžeme porovnávať s okrajovými časťami Tichého oceánu, veľkými časťami Ázie, Gréckom či Talianskom.“

RICHARD FILIPKO

POČET ZEMETRASENÍ

Vo svete sú ročne milióny zemetrasení. Priemerne ročne býva jedno katastrofické zemetrasenie s magnitúdom osem a viac. Veľmi silných s magnitúdom 7 až 7,9 je ročne priemerne osemnásť, silných (magnitúdo 6 až 6,9) 120, stredných (magnitúdo 5 až 5,9) 800, slabých (magnitúdo 4 až 4,9) 6200, veľmi slabých (magnitúdo 3 až 3,9) 49 000 a mikrozemetrasení (magnitúdo menšie ako 3) je priemerne ročne niekoľko miliónov.

ČO ROBIŤ

Keď sa ocitnete v krajine, ktorú zasiahne zemetrasenie, spomeňte si na tieto rady: Ak ste vnútri, vzdiaľte sa od okien a iných sklenených predmetov. Lepšie je byť pod stolom, posteľou alebo pod zárubňou dverí. Vo výškových budovách je najlepšie miesto pod stolom. Nechoďte do výťahov a na schodisko. Ak ste v obchode plnom ľudí, nepodľahnite panike bezhlavým pohybom. Vonku sa vzdiaľte od budov, elektrického vedenia, komínov a podobne. Ak práve idete autom, zastavte na voľnom priestranstve.

NA SLOVENSKU

Z dlhodobého hľadiska je seizmická aktivita nášho územia dostatočne významná. Od roku 1034 je u nás zadokumentovaných 660 zemetrasení, ktoré mali makroseizmické účinky. Najväčším bolo zemetrasenie v Komárne 28. júla 1763. Epicentrálna intenzita dosiahla 8 až 9 stupňov dvanásťstupňovej makroseizmickej stupnice, o život prišlo 63 ľudí a 102 sa zranilo. Po zemetrasení zostalo úplne zničených sedem kostolov a 279 domov, v pôde boli trhliny. Porovnateľne veľkým bolo aj zemetrasenie 5. júna 1443 na strednom Slovensku, pri ktorom vznikli veľké škody v Banskej Štiavnici a Ľubietovej, silne boli poškodené bane, došlo k zosuvom pôdy a zemetrasenie sa neobišlo bez strát na životoch. Žilinské zemetrasenie v roku 1858 poškodilo všetky domy v meste. Silné zemetrasenie bolo aj v Dobrej Vode v roku 1906. (rf)