ušiam - vo februári predsa súd pre nedostatok dôkazov oslobodil jeho ženu Nadu, dozorkyňu ženského tábora (proti rozsudku protestovali napríklad židovské organizácie), a v jeho prípade súd pristúpil k najvyššej možnej sadzbe. Dinko Šakič sa bránil priam eichmannovskými argumentmi - nemal vraj patričné právomoci, plnil administratívne úlohy a robil všetko v súlade s vlastným svedomím (ktoré mu prikazovalo chrániť chorvátsky národ pred biologickým zničením). Necíti vinu, ani sa po celé tie roky vôbec neskrýval a nakoniec sa vydal do rúk spravodlivosti nového nezávislého Chorvátska dobrovoľne.
Zaujímavejší než argumenty starca je význam, ktorý mal tento proces pre chorvátsku spoločnosť. Chorvátsko sa snaží o integráciu do Európskej únie a robí všetko pre to, aby sa politicky dištancovalo od Balkánu. Minulosť - dávna i tá celkom čerstvá - sa však zmazať nedá. Fašistickí ustašovci, ku ktorým patril aj „úradník“ Šakič, zabili presne v duchu hitlerovských rasových zákonov státisíce Židov, Srbov, Rómov i Chorvátov. V Jasenovaci, chorvátskom Osvienčime, boli kremačné pece. Ustašovskí pohrobkovia sú v Chorvátsku stále aktívni (pred poslednými prezidentskými voľbami napríklad jeden z nich v Rijeke fyzicky napadol opozičného kandidáta) a chorvátske vedenie bolo často kritizované za nejednoznačný postoj k ustašovskej minulosti. Pred časom vzbudilo v chorvátskych židovských organizáciách i vo svete rozruch, keď sa súčasný prezident, občianskym povolaním historik Franjo Tudžman zúčastnil na odhalení pamätníka chorvátskych vojakov z druhej svetovej vojny. Tudžman tvrdil, že v Jasenovaci zahynulo najviac 40-tisíc ľudí. Nezávislé odhady, ktoré už citujú i v samotnom Chorvátsku, hovoria o dvojnásobku. Nedávna vojna Chorvátov a Srbov oživila staré krivdy, ale dala aj úplne čerstvý význam slovám genocída a etnické čistky, a to na oboch stranách. Aj takýto argument použil Šakič - svedkovia sú vraj ovplyvnení juhoslovanskou protichorvátskou propagandou.
Chorvátsko vytvorilo z kauzy Šakič nakoniec exemplárny príklad. Podrobné informácie o procese, texty obvinení a ďalšie dokumentačné materiály dnes možno nájsť na oficiálnych chorvátskych internetových stránkach. Škoda, že Šakiča „vypátrali“ pred rokom bez špeciálneho úsilia argentínski novinári, a Chorvátsko požiadalo Argentínu o jeho vydanie až na medzinárodný nátlak. Kritici procesu si potom neodpustili podotknúť, že súd nevzniesol proti Šakičovi obvinenie z toho, čo sa v koncentračných táboroch skutočne dialo, t. j. z genocídy. O vyrovnaní sa s minulosťou preto treba hovoriť opatrne.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
OBVINENIA PROTI DINKOVI ŠAKIČOVIDinko Ljubomir Šakič (nar. 1921), stredoškolsky vzdelaný obchodník, ženatý, otec troch detí, s čistým trestným registrom, pracoval po februári 1942, keď sa stal členom tzv. ustašovskej obrany, až do roku 1944 ako šéf tzv. všeobecnej sekcie a ako zástupca veliteľa v koncentračných táboroch Stara Gradiška a Jasenovac, kde v tom čase prebiehali popravy väzňov. V apríli 1944 sa stal veliteľom tábora Jasenovac, kde prijímal rozhodnutia, ktoré viedli k zneužívaniu, mučeniu a zabíjaniu väzňov. V Jasenovaci boli mučené a zabité desaťtisíce Židov, Rómov, Srbov a Chorvátov. Šakič osobne vydával rozkazy a podieľal sa na ich vykonávaní. Podľa obžaloby je zodpovedný za smrť asi 2000 ľudí. V obžalobe sa uvádza, že veľký počet chorých a neschopných práce bolo popravených po tom, ako ich vybrali z nemocnice a barakov. V čase jeho pôsobenia bol obesený neurčený počet osôb, ktoré nechali visieť niekoľko dní (spomínajú sa mená Albert Izrael a Nisim). Po úteku hudobníka Vollnera nariadil Šakič nástup celého tábora a vybral väzňov, najmä členov hudobnej sekcie tábora, ktorí boli popravení. Osobne zastrelil Avrama Montilja a Leona Pereru pištoľou pri nástupe. 21. septembra 1944 nariadil nástup celého tábora, pri ktorom bolo obesených 20 väzňov (medzi nimi Remzija Rebac, Ladislav Matej, Musafija Heinrich, Dmitar Boačkovič, Nikola Pejnovič, Branko Vojnovič, Stevan Scivkovič, Boro Sekulič a Pero Krajnovič), pričom Šakič osobne zastrelil Dr. Mileho Boačkoviča. Na prelome septembra a októbra zastrelil väzňa pre krádež kukuričného klasu. Zúčastnil sa s ďalšími ustašovskými predstaviteľmi streľby z okna budovy na väzňov pri tzv. hre na poľovačku, pri ktorej zabili neurčený počet ľudí.
„Porušujúc zásady medzinárodného práva v čase vojny, nariadil a vykonával mučenie, neľudské zaobchádzanie a zabíjanie civilistov a používal prostriedky zacielené na zastrašovanie, terorizovanie a donucovanie civilistov k nútenej práci, ako aj vyhladovanie a kolektívne tresty - týmto spáchal zločin proti ľudskosti a medzinárodnému právu, vojnový zločin proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 120, paragraf 1 Trestného zákona Chorvátskej republiky,“ uvádza v texte obžaloby proti Dinkovi Šakičovi. (bj)
