Volga, prameniaca severozápadne od Moskvy a predierajúca sa 3530 kilometrov ku Kaspickému moru, je najdlhšia európska rieka a najvýznamnejšia obchodná trasa Ruska. Kanály ju spájujú s ďalšími riekami, takže lode sa môžu voľne preplaviť srdcom Ruska od Baltského do Čierneho mora a ďalej, zo Škandinávie do Stredomoria. Jej brehy lemuje náhrdelník niektorých najväčších a najskvelejších ruských miest a jej tok sa vlní najrôznejšími podnebnými pásmami a krajinami, od nekonečných lesov stredného Ruska po stredoázijské stepi.
Povolžské mestá, ležiace na tejto významnej obchodnej trase, by prirodzene mali prosperovať. A v ktorejkoľvek inej krajine by to tak nepochybne bolo. A mnohé z nich tiež kedysi celkom evidentne rozkvitali. Návštevníkovi starobylých miest Tver, Jaroslavľ, Samara, Volgograd či Astrachaň neunikne, že v časoch ruskej revolúcie v roku 1917 boli na najlepšej ceste stať sa dôležitými európskymi obchodnými centrami. Teraz z nich však vanú neklamné známky premárnených príležitostí. Ich centrá so stopami niekdajšej nádhery a prosperity sú v súčasnosti ošarpané, obklopené všadeprítomnou monotónnosťou ponurých a jednotvárnych predmestí, vybudovaných často v mrzkom sovietskom štýle, ktoré ostatne obklopujú takmer všetky ruské mestá.
Samara, ležiaca 1000 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, je typickým príkladom mesta, ku ktorému sa história zachovala macošsky. Jej centrum s mnohými skvostnými kupeckými domami z 19. storočia a palácom art deco z 20. storočia, so záplavou impozantných verejných budov, ako sú divadlá a umelecké galérie, vypovedá o meste, ktoré ekonomicky a kultúrne prosperovalo. Vďaka skvelej polohe Samary na brehu mohutnej rieky pôsobí mesto takmer dojmom prímorského letoviska. Počas slnečného letného počasia si návštevníci užívajú nádherných piesočných pláží, zatiaľ čo iní odpočívajú v prekrásnych záhradách na brehu rieky. Mestská výtvarná galéria ponúka pohľad na diela miestnej umeleckej školy z konca 19. storočia. Od sprievodcu sa umenie milujúci návštevník dozvie, že Samara bola kedysi známa ako „malé Chicago“. A prečo nie? Chicago v 19. storočí zbohatlo vďaka svojej polohe v srdci Spojených štátov, vychýrenom pestovaním obilia a chovom dobytka. Samara sa rovnako ako Chicago pýši nedoziernymi lánmi poľnohospodárskej pôdy, klímou s mrazivými zimami a horúcimi letami, a namiesto železnice má Volgu, ktorá ju spája s ostatným svetom. Do revolúcie tu vládla prosperita, ktorej neklamné známky sú tu zjavné dodnes. Je zrejmé, že Samare chýbalo už len málo, aby sa stala európskou verziou Chicaga, a dnes už očividne mohla byť poľnohospodárskym centrom Európy a bohatým mestom.
S revolúciou však prišla občianska vojna, nútená kolektivizácia poľnohospodárstva a roky sociálnych a ekonomických experimentov, na ktoré ruské poľnohospodárstvo tvrdo doplatilo.
Vlaňajší ruský zber obilia bol neslávny a krajina neschopná nasýtiť svoje obyvateľstvo teraz dostáva od USA obilie a mäso v hodnote miliardy dolárov. Poľnohospodárske prebytky z oblasti Chicaga poskytujú to, čo „malé Chicago“ poskytnúť nedokáže.
Rovnaké ovzdušie premárnenej príležitosti panuje i v krásnej Astrachani, kde sa Volga rozvetvuje do mohutnej delty, Európa ustupuje Ázii a Rusko sa končí. Je to mesto nesmierne evokujúce a exotické. Dominuje mu pevnosť vybudovaná na impozantnom pahorku, z ktorého je prekrásny výhľad na rieku a jej deltu - bieloskvúci architektonický skvost, ktorý môžeme porovnať s moskovským Kremľom. Astrachaň je pretkaná malebnými ulicami s prekrásnymi pastelovo zafarbenými klasickými ruskými budovami z 19. storočia. Medzi jej najväčšie atrakcie patrí sama riečna delta, unikátny ekosystém, v ktorom se darí veľkým cicavcom vrátane vlkov, divých kôz a kancov, najrôznejším druhom dravých vtákov a veľkým rybám vrátane beluhy, ktorá je „zdrojom“ kaviáru, rovnako ako nádherným a unikátným ľaliám. Všade inde v južnej Európe by takéto miesto kypelo v lete turistickým ruchom. Tu však, ako sa zdá, sú zahraniční návštevníci vzácnosť. Taktiež v tomto prípade bola šanca na prosperitu premárnená. Stredoveká Jaroslavľ, zhruba 250 kilometrov severovýchodne od Moskvy, je ďalším povolžským mestom premárňujúcim príležitosť dostať sa do popredia záujmu. Za hranicami Ruska je Jaroslavľ prakticky neznáma, má však honosné, nádherné centrum z 19. storočia, pôsobiace na turistu klamným zdaním, že sa ocitol v Petrohrade. Pred tromi rokmi jej Medzinárodná hokejová federácia pririekla právo stať sa spoluhostiteľom hokejových majstrovstiev sveta v roku 2000, čo by znamenalo výstavbu nového štadióna. Ale šampionát sa napokon bude konať len v Petrohrade, lebo na výstavbu štadióna v Jaroslavli peniaze neboli. Mesto tak prichádza o vynikajúcu príležitosť zviditeľniť sa vo svete.
Tver, ležiaci severozápadne od Moskvy na hlavnej diaľničnej a železničnej trase do Petrohradu, je ďalším povolžským mestom, ktoré sa vzhľadom na svoju polohu mohlo stať významným obchodným centrom. To najláskavejšie, čo sa o ňom dá povedať, je, že je nudné a nezaujímavé. Zvláštný prípad je Volgograd, niekdajší Stalingrad. Od ostatných povolžských miest sa líši panujúcim ovzduším prosperity a poriadkom. Cez vojnu však bol doslova zrovnaný so zemou a v 50. rokoch znovu vybudovaný vo vyumelkovanom stalinistickom štýle. Len ťažko ho možno porovnávať s jeho susedmi. Pre Volgu, najmohutnejšiu ruskú rieku, a jej okolie je charakteristická nekonečná pestrosť a rozmanitosť. Mohla by priniesť prosperitu tým, ktorí na nej žijú, ale nepriniesla. A práve tým je stelesnením paradoxov celého Ruska. (ČTK)
