. Nemôžu byť oddelené od nášho spôsobu myslenia,“ uisťuje konfuciánsky žiak Šen Ming, ktorý prišiel do Pekingu zo vzdialenej východnej provincie Če-ťiang, aby rozjímal v Konfuciovom chráme. Podľa neho „konfuciánsky morálny kódex stále žije, i keď je pomaly nahlodaný západným vplyvom“. Režim nedávno rehabilitoval Konfuciove myšlieky, ktoré vydáva za hradbu chrániacu pred údajnou dekadenciou a nemravnosťou Západu. Každý rok navštevujú státisíce turistov mesto Čchü-fu na východe Číny, kde sa Konfucius 551 rokov pred naším letopočtom narodil a kam sa vrátil zomrieť v roku 479 pred naším letopočtom. Na svojej štrnásťročnej ceste po Číne mocným kázal o priamosti a blahosklonnosti a slabým o poslušnosti a zmysle pre povinnosť. Konfucius, ktorý bol za svojho života ignorovaný, sa za dynastie Chan (221 pnl) stal autoritou moci, ktorá z jeho učenia urobila štátne náboženstvo. Toto postavenie si udržal až do pádu cisárstva v roku 1911. Mladší čínski vzdelanci však koncom storočia začali v dôsledku stykov so Západom spochybňovať konfuciánske dogmy a obviňovali ich zo zodpovednosti za zaostalosť čínskej spoločnosti. Koncom „kultúrnej revolúcie“ (1966-76) komunistický režim prevzal štafetový kolík a začal obrovskú kampaň proti konfucionizmu: mudrca samého obvinil z toho, že bol stúpencom otroctva a „reakcionárom“. Dnes väčšina Číňanov Konfuciove myšlienky nepozná. „Obyčajní ľudia ako my mnoho o Konfuciovi nevie,“ priznáva 48-ročná realitná agentka Čang Siao-chuej. „Nečítala som jeho diela už prinajmenšom 20 rokov, naposledy to bolo na kritických schôdzkach kultúrnej revolúcie,“ spomína. „Dnes väčšina ľudí Konfuciovi vôbec nerozumie, pretože sme na miesto neho museli študovať myšlienky Maa a Teng Siao-pchinga,“ prehlasuje učiteľ, ktorý chce zostať v anonymite. (ČTK, AFP)