e viditeľným spôsobom rozpráva pôvabný príbeh o stave duše. Leitmotívom obidvoch umeleckých výpovedí je pocit, ktorý túži osloviť. Raz sa jeho magnetické siločiary stretnú na jednej frekvencii, inokedy je samostatným médiom, ktorým umelci prezentujú vlastné výtvarné programy. Autori vtedy rafinovane kladú na váhy dobrej viditeľnosti svoje výtvarné ingrediencie, ktorými pozývajú do svojho sveta.

V prípade J. Rašku je to spontánne načieranie do labyrintov ľudskej psychiky, odkiaľ sa na svetlo vyťahuje poetický svet, nasýtený osobnou mytológiou. V tomto bájnom svete sa sen zrkadlí v realite, farba je tým povestným kladivkom rozoznievajúcim strunu ľudského vnímania a tvar vytvára priestor pre divákovu fantáziu. „Mystika?“ pýta sa J. Raška, ktorého obrazy často diváci zaraďujú k tajuplným víziám. „Aj keď ju vyhodím von dverami, vráti sa mi oknom…“ Výjavy v jeho kompozíciách majú často charakter hranej scény. Divák vstupuje na javisko zvané svet, na ktorom bizarní tanečníci predvádzajú svoje figúry, staroveká tragédia sa prelína s commedie dell‘ arte, smutný pierot Debureau zase s nežne absurdným Mrožekom. Raška však nezostáva v zajatí svojej mytológie. Vytrvalosť po otázkach ho neustále ťahá dopredu, pričom obrazy z tohto roku, v ktorých maliar vyprázdňuje scénu a sústreďuje sa na veľký detail, naznačujú, že opäť to bude inak ako predtým.

Sochárska reč J. Kondača prezrádza, že autor je rovnako dobrý remeselník, ako aj umelec s imagináciou, ktorou kvalitne rieši svoje experimenty. Realizmus Píšťalkára, či Sediacej ženy sa materiálovo i výrazovo pretavuje do abstraktnejších variácií na tému kov. Napätie medzi emotívnym a konštruktívnym, hmotnou stavebnosťou a niekedy až lineárnou siluetou - to sú základné črty sochárskeho jazyka, ktorý sa v Podobenstve o lodi dotkol i umenia inštalácie. Azda najpôsobivejšie sa Kondačova predstavivosť prejavila v monumentálnom Chodcovi, ktorý vo svojej železnej rustikálnosti odkazuje na svet Tinguelyho „monštier“, ale zároveň ich poetickým spôsobom nadľahčuje a vo výrazovom kontrapunkte komunikuje s Raškovými obrazmi.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.