„Amnestia za zločiny komunizmu neprichádza do úvahy,“ vyhlásil novozvolený ministerský predseda Durínska, kresťanský demokrat Vogel. Taktiež ministerský predseda Porýnia-Falcka, sociálny demokrat Beck rozhodne odmietol návrh postkomunistov, aby po roku 2000 už neboli súdené zločiny, ktorých sa proti obyvateľom bývalej NDR dopustili komunisti, ako to navrhol predseda postkomunistickej Strany demokratického socializmu (PDS) Lothar Bisky. „Nebolo by to hodné demokratického štátu, keby sa nepotrestali tí, ktorí prekračovali často aj zákony, ktoré si sami vytvorili,“ povedal Beck. Jedna zmena však predsa len, pokiaľ ide o stíhanie zločinov komunizmu v spolkovej republike, nastala. Stíhanie trestných činov nepovedie už osobitný úrad štátnej prokuratúry v Berlíne, ktorý sa zaoberal výhradne týmito zločinmi. To skončilo začiatkom októbra, povedal príslušný vrchný štátny prokurátor Christoph Schaefgen. Zločinom komunizmu sa budú teraz venovať štátne prokuratúry pri jednotlivých súdoch.
Štátna prokuratúra prerokovala počas deviatich rokov svojej činnosti takmer 23 000 prípadov. Z nich je ešte asi sto neuzatvorených prípadov zločinov komunistického režimu. Celkom podala 585 žalôb, odsúdených bolo asi 300 osôb. Tí, ktorých postavili pred súd a odsúdili, zastávali v bývalej NDR najrôznejšie funkcie. Medzi odsúdenými sú napríklad mnohí členovia politbyra komunistickej SED - bývalý generálny tajomník SED Erich Honecker, ktorého prepustili predčasne na slobodu len pre ťažkú chorobu, alebo minister Štátnej bezpečnosti Erich Mielke. O treste šesť a pol roka odňatia slobody pre posledného generálneho tajomník SED Egona Krenza rozhodne v novembri Spolkový súd, na ktorý sa Krenz odvolal.
K najťažším zločinom NDR patril brutálny postup proti tým občanom bývalej NDR, ktorí sa pokúsili o útek do spolkovej republiky a na nemecko—nemeckých hraniciach ich zavraždili. Podľa posledných zistení bolo týchto obetí asi 300. Nad príslušníkmi pohraničných stráží, ktorí strieľali na nemecko-nemeckých hraniciach utečencov, a nad ich veliteľmi vyniesli najviac trestov - asi 70. Ministra obrany NDR Heinza Kesslera tak odsúdili na odňatie slobody na šesť rokov. Pred súdom stáli tiež sudcovia a prokurátori z bývalej NDR, ktorí dokonca i v rozpore so zákonmi NDR vynášali rozsudky podľa želania funkcionárov komunistickej SED. Za organizovanie alebo za podiel na únose občanov NDR zo zahraničia bolo odsúdených 17 osôb, väčšinou dôstojníkov ministerstva Štátnej bezpečnosti.
V súčasnosti prebieha proces s najvyššími predstaviteľmi športu NDR, medzi ktorými je predseda Ústredného výboru telesnej výchovy NDR Manfred Ewald a niekoľko lekárov, ktorí nariadili, aby športovci NDR boli bez svojho vedomia dopovaní, a tak dosahovali na medzinárodných súťažiach vynikajúce výsledky.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)
