Na plagátoch, bulletinoch a ostatných propagačných materiáloch k slovenskému muzikálu Cyrano z predmestia sa ako prvé uvádzajú mená spoluautorov hudby - Pavla Hammela a Mariána Vargu. O druhom menovanom však v súvislosti s novým naštudovaním Cyrana, ktorý mal premiéru 1. a 2. októbra, veľa počuť nebolo. Nechodil sa pozerať na divadelné skúšky, nepodieľal sa na nových hudobných podkladoch a aranžovaní hudby, nebol v štúdiu pri nahrávaní cédečka a chýbal, keď sa v Charlie‘s centre uskutočnila tlačová konferencia celého kolektívu tvorcov. Na chýry, že sa Varga cíti urazený, lebo nebol prizvaný na spoluprácu, ako si ju predstavoval, Pavol Hammel v magazíne SME reagoval, že Marián o projekte vedel, no zapájal sa minimálne: „Skôr ja by som mohol byť, v úvodzovkách, urazený, že ostatní spoluautori sa o to málo starali.“ Marián Varga tak nové spracovanie Cyrana z predmestia videl a počul až na premiére. Netváril sa nadšene, ani sa mu veľmi nechcelo ísť sa pokloniť, nakoniec ho susedia z hľadiska - minister kultúry Milan Kňažko a producent Rudolf Biermann - na scénu doslova vyhnali. Obligátne si s niekoľkými potriasol ruku (srdečne len s bývalou Roxanou a Cyranom - Kamilou Magálovou a Jozefom Benedikom), dal si aj hlt šampanského, ktorým sa cédečko krstilo. Na premiérovú oslavu však nešiel a SME prisľúbil, že sa o Cyranovi vyjadrí neskôr. Stalo sa tak minulý týždeň.
Niektoré veci v súvislosti s novým uvedením Cyrana z predmestia sa vraj Mariána Vargu naozaj dotkli. Iné ho nahnevali. „Keď Hammel v rozhovore povedal, že na nahrávanie podkladov som chodil menej, nehovoril pravdu. Nechodil som vôbec. Ale nie, že by som nemal záujem. Nevedel som však o žiadnych termínoch, kde a kedy. Že sa kedysi na počiatku udialo nejaké stretnutie autorov Cyrana, dozvedel som sa od Andreja Šebana, ktorého pôvodne oslovili ako aranžéra. Pýtal sa ma, či viem, že sa pripravuje Cyrano, a prečo som na stretnutí nebol. O ničom som nevedel, preto som zatelefonoval Hammelovi. Vzápätí mi zavolal producent Biermann. Ospravedlňoval sa a vysvetľoval mi, že ma nezavolal, lebo mal veľa práce. No a v takomto duchu sa potom niesla celá naša spolupráca.“ V čase príprav Cyrana z predmestia Marián Varga a Pavol Hammel paralelne nahrávali album kapely Prúdy. „Systematicky som sa Paľa vypytoval, ako je to s Cyranom. Vravel, že s tým nič nemá, že je to vec produkcie. Tá, aby som bol presný, ma zavolala na jeden casting, na ktorý som neprišiel, lebo som bol chorý. Potom ma už nezavolali nikam a všetky informácie som dostával ex post.“ Marián Varga mal starého Cyrana, ktorého v roku 1977 uviedla Nová scéna v réžii Ivana Krajíčka, rád a tiež sa mu páčilo predstavenie Štátneho divadla Košice, ktoré Cyrana z predmestia naštudovalo pred šiestimi rokmi. Nebránil sa ani bratislavskému návratu, najmä kvôli priateľke Alte Vášovej, autorke libreta. „Spisovateľ nemá veľa príležitostí vidieť priame reakcie na svoje dielo.“ Premiéra ho však sklamala. „Recenzia v SME sa mi zdala ešte celkom zhovievavá. Nie som urazený, som naštvaný. Namiesto toho, aby bol dnes Cyrano lepší, vyznieva banálne a frustrujúco“. Pôvodne mal byť aranžérom hudby Andrej Šeban, ktorému Marián Varga plne dôveroval. Lenže nedohodol sa s produkciou, a tak sa producentmi a aranžérmi stali Pavol Hammel a Juraj Burian. „Keď Andrej z projektu vypadol, môj záujem o Cyrana opadol. Nemal som voči Burianovi výhrady a priori, ale vedel som, že je to džezman, nie bigbiťák. V konečnom dôsledku však práve výkon kapely je to najpozitívnejšie na celom naštudovaní, zvlášť výkon Juraja Tatára. Cítim tam jeho rešpekt k tomu, čo som kedysi nahral ja, jeho energiu a zmysel pre to, čo je v mojej hre podstatné a čo nie. Aj ja by som s odstupom času niektoré veci rád vylepšil. Ale ako sa naložilo s Dievčaťom do dažďa, s tým sa neviem vyrovnať. Z pesničky sa stal jeden slaďák, je spomalená, že som pri nej v hľadisku zaspával. Zásahy do štruktúry, presun dominánt na iné skladby než v origináli, oslabenie niektorých pôvodných významov, poprehadzovanie motívov podľa niečej ľubovôle viedlo v konečnom dôsledku k rozbitiu formy. Muzikál, to nie je len pesnička za pesničkou. Je to hudobno-dramatický útvar, ktorý musí mať stavbu. O komponovaní veľkej formy niečo viem. Sled skladieb v prvom Cyranovi nebol náhodný, dlho som nad tým rozmýšľal. Bol tam motív, ktorý všetko spájal a zároveň sa stále menil, dal sa vysledovať odzadu, pracoval som s transpozíciou. Nová koncepcia celú stavbu zrušila. Mal som pocit, že jedinou víziou bolo urobiť to za každú cenu inak. Lenže otázka je - ako inak.“
Na našu otázku, či sa spoluautor môže proti takýmto zásahom do diela brániť, sa Marián Varga usmial a pokrčil plecami. „Môžem nezobrať honorár a byť ešte chudobnejší.“
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
