Dva roky po albume Across from Midnight a rok po kompilácii najväčších hitov prichádza dnes na trh štúdiová novinka britského speváka Joa Cockera (55), ktorého charizmatický prejav si vlani v júni vychutnalo viac ako šesťtisícové všegeneračné publikum na koncerte v Bratislave. Legenda bieleho bluesrocku, ktorá už tri desaťročia od debutu With A Little Help from My Friends púta na javisku pozornosť svojimi typickými pohybmi, pre mnohých možno nekoordinovanými a kŕčovitými, ale predovšetkým nezameniteľným hlasom s černošsky drsnou chrapľavosťou a bluesovou surovosťou, zostala verná melodickým hudobným základom s výraznými softrockovými prvkami. Už Cockerova singlová prvotina I‘ll Cry Instead z roku 1964 bola spracovaním skladby Lennona a McCartneyho, rovnako z repertoáru Beatles pochádzala titulná pieseň jeho prvého albumu, ktorú nezabudnuteľne - vtedy ešte s vejúcou hrivou - predniesol na slávnom Woodstocku, a tak nečudo, že spleť typických a rôznorodých coververzií nájdeme aj na jeho novom počine. Prekvapením však môže byť, že časť piesňových úprav nie je staršieho dáta, a tak možno Cockerove coververzie považovať skôr za aktuálne remaky. Špecifickým príkladom je titulná skladba, ktorú v ďalšom prepracovaní len pred niekoľkými týždňami vydal spevák Ray Vega ako pilotný singel svojho albumu Geography. Ten ju síce nazval iba Ordinary World, kým Joe Cocker si k obyčajnému svetu pridal zápornú predponu. Jeho nový album však nie je príliš neobyčajný, celkovo dvanásť piesní dokonale zapadá do jeho tradičného repertoáru, hoci si v nich trúfol na nezvyčajné hlasové polohy, ktoré v spojení s hudobnými podkladmi vyvolávajú nespočetné asociácie, dokonca v baladických pasážach až k podobne disponovanému Michaelovi Boltonovi.
Hneď úvodný song First We Take Manhattan pripomína, že pochádza nielen z pera, ale aj z úst Leonarda Cohena, no pokojne by ho v Cockerovom ponímaní prijal aj Chris Rea. Namiesto otcových očí z dielne Erica Claptona ospieval Cocker v príbuznom duchu „syna svojho otca“ v lahodne modernom blues My Father‘s Son. Nasledujúca nahrávka While You See A Chance je zasa dôverne známa z tvorby Steva Winwooda, a keďže autorom i hosťujúcim vokalistom ďalšej skladby She Believes In Me je kanadský rocker Bryan Adams, zanôtil si Cocker aj v jeho takte. Pred záverečným opusom On My Way Home od skladateľa, producenta, klávesistu, gitaristu i speváka Jeana-Jacqua Goldmana, ktorý stál po Cockerovom boku v parížskom štúdiu (album No Ordinary World ďalej vznikal v Los Angeles a Londýne), kde sa ústredný interpret dostal priam do výšin Phila Collinsa, dôjde aj na vyznanie Naked Without You. Iba pred dvoma rokmi sa ním na svojom albume Feel blysol spevák Andrew Roachford a pod názvom Úplně nahá ho na svoj rovnomenný čerstvý projekt naspievala Lucie Bílá. Doslova pikantériu ponúka porovnanie mien autorov tejto vznešenej balady v bookletoch všetkých spomínaných albumov. Okrem Roachforda má totiž pieseň dvoch spoluautorov - B. Steinberga a R. Nowelsa. Meno prvého je správne napísané na Cockerovom albume, kde sa však jeho kolega objavuje ako R. Knowles. Toho zasa presne označuje obal Bílej albumu, ibaže Steinberg je pre zmenu prekrstený v obdivoch svojich menách na P. Steiberga. Vskutku neobyčajná hra písmen. DALIBOR HLADÍK
