a z marketingu SOCOG čakal 820 miliónov. Asi 170 však chýba a minister OH Michael Knight pripustil, že sa sotva získa viac než 30 miliónov, ktoré sú na ceste. Sydney potrebuje na vykrytie nákladov najmenej 50 miliónov, a to ešte na začiatku sľúbil dodať ďalších tridsať do štátnej pokladnice Nového Južného Walesu. Minister financií tohto štátu Michael Egan varoval SOCOG, že nedovolí siahnuť na núdzové rezervy, a šéfom OH odporúčal krátiť vlastné výdavky a uskromniť sa. Vláda Nového Južného Walesu vraj nebude plátať diery zo zdrojov nemocníc, škôl a ďalších verejných inštitúcií.
SOCOG začína speňažovať, čo sa dá, hoci nie tak divoko ako Američania v Atlante. Prvý raz v dejinách olympizmu sa stalo, že usporiadateľ hier predal svoje skúsenosti, organizačné tajomstvá a rady nasledujúcim hostiteľom. SOCOG nechal knižne vytlačiť vlastný postup v stratégii, príprave a organizácii OH a za 5 miliónov dolárov ho predal MOV, ktorý s tým môže disponovať. MOV poskytne tieto rady a skúsenosti hostiteľským mestám ďalších olympiád a prvé z toho budú ťažiť Atény.
SOCOG sa rozhodol predávať aj zvyšné lóže a privilegované miesta na OH za vysoké vstupné na otvorenom trhu. Prístup do privilegovaných priestorov a mnohé luxusné lóže ostali voľné po nenaplnenom počte sponzorských zmlúv. To nahnevalo súčasných partnerov a sponzorov SOCOG, veď museli vložiť oveľa viac prostriedkov, aby si vybojovali také práva, aké by teraz hravo mohli získať ich konkurenti.
Hlavnou témou týchto dní v Austrálii je však predaj vstupeniek, ktorý v prvej vlne niektorých potešil, ale väčšinu rozčaroval. Iba tretina z 321 000 Austrálčanov dostane všetky lístky, ktoré si objednala. Až 80 000 ľudí nedostalo žiadnu vstupenku, o ktorú žiadalo! SOCOG teraz musí vrátiť asi 200 miliónov dolárov tým, čo sa rozhodnú nekupovať ostávajúce vstupenky v druhej vlne. Profitoval však z úrokov, lebo od 15. júla do 8. októbra tohto roku sedel na peniazoch fanúšikov, ktorí museli objednávku hneď kryť. Napríklad 59-ročný Jim Hatfield žiadal 14 vstupeniek celkovo za 2480 dolárov a nedostal žiadnu! Austrálčania túžili po ceremoniáloch, atletike, plávaní a gymnastike, a tak rozhodol počítač. Na plavecké finále mohol SOCOG predávať na domácom trhu len po 9000 miest, čo je kvapka v mori žiadostí. Ľudia hromžia na stratu úrokov (na 1000 dolárov za 90 dní to predstavuje asi 40), na povinnú kúpu 15-dolárového bulletinu OH aj v prípade, keď niekto nezískal nijaký lístok, a obyvatelia mimo Nového Južného Walesu sú ukrivdení nevýhodnou polohou, lebo majú 24-hodinovú stratu v prísune pošty za Sydneyčanmi a sú handicapovaní v druhej vlne objednávok, ktorá sa začala telefonicky hneď po tom, ako sa ľudia z listov dozvedeli, čo v prvej vlne dostali. Teraz už platí pravidlo - kto skôr príde, ten skôr melie. Z podujatí OH je kompletne vypredané: slávnostné otvorenie i ukončenie, dráhová a horská cyklistika, trojdňová jazdecká súťaž, plávanie, všetky formy gymnastiky vrátane premiéry trampolíny, triatlon a mnohé atletické finále s plánovanou austrálskou účasťou (Freemanová a spol.).
MOV schválil vzhľad medailí v 297 disciplínach. SOCOG dal vyrobiť dovedna 3100 medailí podľa návrhu domáceho dizajnéra poľského pôvodu Wojciecha Pietranika. Na jednej strane medaily bude sydneyská opera s olympijskou fakľou a kruhmi, na druhej tradičný vavrínový veniec, koruna a bohyňa víťazstva Niké. Pietranik vyhral konkurz medzi 20 austrálskymi dizajnérmi.
ANDREJ BUČKO, Melbourne
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
