e so šéfmi diplomacií EÚ v Luxemburgu, na ktorom sa malo hovoriť o pláne únie poskytnúť - i napriek odporu USA - selektívnu ekonomickú pomoc obyvateľom opozičných srbských miest. Predstavitelia EÚ totiž už pred schôdzkou „pustili do obehu“ verziu spoločnej deklarácie, v ktorej mali srbské opozičné strany podporiť vydanie Slobodana Miloševiča haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny. Táto požiadavka je - videné pohľadom zvonka - absolútne legitímna. Prečo ju však EÚ nastolila práve teraz? Diplomati únie zrejme dúfali, že srbskí politici im poskytnú argument pre Washington - tí však povedali, že na takéto vyhlásenie nemajú mandát.
Celá situácia sa stala dobrou zámienkou na obnovenie úvah o tom, kto vlastne srbská opozícia je a či sa vôbec oplatí investovať do nej ako do nástroja demokratizácie Juhoslávie. Odpoveď znie áno - a potvrdili ju v princípe aj ministri EÚ, keď odsúhlasili na začiatok plánu nazvaného Energia pre demokraciu pomoc dvom srbským mestám - Nišu a Pirotu. Opozícia v povojnovom Srbsku len ťažko nachádza jednotu a jej racionálnejšia (a preto menej populárna) časť Aliancia za zmenu si už uvedomila, že pouličnými protestmi nič nezmôže. Pôvodný plán - dosiahnuť tlakom zdola viac-menej dobrovoľný odchod Miloševiča, vytvoriť dočasnú vládu nestraníkov a vypísať voľby - sa ukazuje ako nereálny. Nielen preto, že ho nepodporuje Hnutie srbskej obnovy (SPO) kontroverzného Vuka Draškoviča, ale i preto, že stále menej Srbov je ochotných vyjsť do ulíc. Rivalské skupiny opozície sa napokon dohodli na spoločnej predstave podmienok budúcich volieb a koncom tohto týždňa by mali oficiálne požiadať Miloševiča o vypísanie predčasného hlasovania. Sám Miloševič to totiž prednedávnom ponúkol, pričom tvrdil, že opozícia má opodstatnený strach z volebnej prehry. Zostáva len dúfať, že Miloševič voľby skutočne vypíše, a že sa potom uskutočnia za rovnakých podmienok pre všetkých.
Opozičnému sľubu vydať Miloševiča do Haagu teda bránia dva pragmatické dôvody - demokrati to môžu ťažko urobiť, keď od juhoslovanského prezidenta chcú, aby vypísal voľby. Druhým je fakt, že srbský volič skutočne nie je pripravený zúčtovať s nedávnou minulosťou - on v nej totiž stále žije. Urobiť z vydania vojnových zločincov haagskemu tribunálu otázku predvolebnej kampane jednoducho neprichádza do úvahy. Iná vec bude, keď Miloševič voľby nevypíše.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
