e zrodilo len málo konkrétnych krokov, je úspechom už to, že sa prvýkrát v histórii podobný summit vôbec konal a mnohohlasná EÚ je pripravená zladiť sa v oblasti azylu, migrácie a boja proti organizovanému zločinu do piatich rokov.
Na summite dostala Európska komisia za úlohu do konca roka vymyslieť tabuľku s cieľmi, ktoré treba dosiahnuť, a termínmi ich splnenia. Pokrok tak bude možné sústavne a verejne monitorovať. Na summite sa zdôrazňovalo, že práve v justícii a vnútorných veciach sa bude právo EÚ v budúcich rokoch najrýchlejšie rozvíjať. Oproti očakávaniu sa podarilo nájsť spoločnú pôdu skôr v oblasti boja proti zločinu než pri zlaďovaní azylovej a imigračnej politiky. Do konca roku 2001 má vzniknúť podľa vzoru policajného Europolu justičný Eurojust, sieť vyčlenených prokurátorov a sudcov, ktorí budú zaisťovať koordináciu v prípadoch týkajúcich sa viacerých krajín, kde sa naráža obvykle na národné bariéry. Úlohou „operačnej jednotky“ zloženej z policajných náčelníkov členských krajín bude výmena skúseností a osvedčených postupov i informácií o medzinárodnej zločinnosti, ale tiež plánovanie konkrétnych operácií v súčinnosti s Europolom. Británia presadila nápad vytvoriť európsku policajnú školu na výcvik špičkových vyšetrovateľov, ktorá má byť otvorená aj pre kandidátske krajiny. Zo všetkých foriem trestnej činnosti chce EÚ najviac stíhať pranie špinavých peňazí. Pri vyšetrovaní takéhoto zločinu nesmie platiť ani bankové, ani obchodné tajomstvo. „Pilierom súdnej spolupráce v civilných a trestných veciach sa má stať vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi,“ konštatuje uznesenie. Neukladá však žiadne konkrétne povinnosti alebo termíny. Snahy presadiť zladenie niektorých sektorov trestného práva narazili na rozhodný odpor Británie. Pätnástka sa teda dohodla aspoň na potrebe harmonizovať niektoré definície a pojmy. Azylová a imigračná politika členských krajín má smerovať k jednotnému systému, aj keď nezaznelo kedy a ako by mal vzniknúť. Francúzsko sa jednoznačne odmietlo vzdať zvrchovanosti v tejto veci a Nemecko a Británia boli tiež vlažné. Boju proti ilegálnej imigácii má pomôcť sprísnenie postihov pre prevádzačov migrantov a obchodníkov s ľuďmi. Do konca budúceho roka schváli Rada ministrov EÚ spoločný zákon, na základe ktorého bude tieto „zločiny“ možné trestať v prípade, že právna úprava v členských krajinách je slabšia. Schválenia sa nedočkal ani zvláštny fond pomoci pre členské štáty, ktoré na svojom území prijímajú masových utečencov v prípade konfliktov a katastrof, ani Prodiho návrh na zriadenie úradu európskeho prokurátora pre dohľad nad financovaním a hospodárením EÚ.
Po menovej únii by bol jednotný právny systém v EÚ najambicióznejším a najťažším projektom, ktorý by riešil úlohy doteraz výhradne patriace do kompetencií národných vlád. A na summite v Tampere urobila únia prvý krok. (mim, ČTK)