V tieni kríz, ktorými prechádza predvolebné Rusko, treba poznamenať, že bratské Bielorusko tiež neprekvitá. Nezdá sa však, že by to mohlo prezidenta Lukašenka odkloniť od ním zvolenej cesty. Režimu prechádzajú bez vážnejších problémov také veci, ako je vymenovanie lojálneho parlamentu či väznenie a dokonca záhadné zmiznutia opozičných predstaviteľov či zásahy proti médiám a novinárom, vrátane ruských. Pred niekoľkými mesiacmi prevzala OBSE úlohu sprostredkovať v Bielorusku politický dialóg. Vládna moc tvrdí, že je pripravená kedykoľvek s opozíciou rokovať. Zároveň však používa proti demonštrantom obušky, uskutočňuje domové prehliadky a zatýkania. Pochod slobody, organizovaný miestnou Chartou 97 v nedeľu, mal byť vrcholom akcií, ktoré organizuje opozícia bez veľkých výsledkov už tretí rok. Opozícia hľadá inšpiráciu i „pracovné kontakty“ v Belehrade - ani v Minsku, ani v Belehrade však ľudia do ulíc príliš nechodia. Lukašenkovi stačí len ukazovať silu - všetko, čo na to potrebuje, už má, a - s pomocou Ruska - očakáva ešte viac.
Nie všetko sa však môže vyvíjať tak, ako si to predstavuje bieloruský prezident. Jeho predstava Bieloruska je - zjednodušene povedané - nielen v rozpore s predstavami demokratického sveta, ale i proti skôr decentralizačným trendom v bývalom ZSSR. Túži po súštátí s Ruskom a vidí v ňom najmä seba: ako „Spoluprezidenta“, ba možno „Nadprezidenta“ tohto zväzu. Rusko sa, samozrejme, tejto vidine ani v najmenšom nebráni, kým nie je v rozpore s jeho vlastnými veľmocenskými záujmami. Tie sedia, pokiaľ ide o posun ruskej hranice na Východ, o spoločnú obranu a zahraničnú politiku. Prekvapuje skôr, že najnovší text návrhu tzv. zväzového štátu, zverejnený začiatkom októbra (ktorý, mimochodom, v nedeľu bieloruskí demonštranti na protest spálili) predpokladá spoločný ekonomický priestor a zavedenie jednotnej meny. Zdá sa však, že veci nebudú také horúce - Rusko žiada od Bielorusov ešte jedno všeľudové posúdenie návrhu zmluvy a Lukašenko sa iste hnevá - veď zbližovanie sa vlečie už tretí rok. Bieloruská opozícia zatiaľ dúfa, že práve markantné zhoršenie životných podmienok urýchli pád režimu, ktorý sa úplne odvrátil od reforiem a podpory svetových finančných inštitúcií a stavil na zbližovanie s Ruskom. Práve v tejto sfére sa vlastne udial jediný otvorený konflikt medzi Lukašenkom a Jeľcinom, keď prvý muž Bieloruska obvinil ruského prezidenta, že práve jeho, Jeľcinova, pomalosť pri zbližovaní poškodila stav bieloruského hospodárstva!
Rusko iste nemieni preberať zodpovednosť za eventuálne prázdne žalúdky bieloruských dôchodcov, keď má dosť svojich. Každá zmienka o „zväze“ však môže byť dobrou náplasťou na prípadné rany utŕžené na iných miestach, napríklad na Kaukaze. BAŠA JAVŮRKOVÁ
