myslenia a, samozrejme, motívom bola aj absencia časopisu pre všetky oblasti kultúry. Teda bude tam film, divadlo, literatúra, hudba a výtvarné umenie.“ Názov Trištvrte revue je výsledkom dohody všetkých piatich redaktorov a zatiaľ i šéfredaktorov zároveň. (Pamätníkom sa okamžite vybaví príloha Mladej tvorby Infarkt spred tridsiatich rokov so svojimi trinástimi šéfredaktormi od Lasicu, Janovica, Havettu až po Melkoviča či Vaneka.) „Trišvrte je taká sarkastická sebareflexia, nie je to úplne revue. Ale názov sa dá interpretovať aj inak.“ Tvorcovia, študenti posledných ročníkov umeleckých škôl či umenovedných odborov, celkom logicky považujú revue za generačný časopis, ktorý však nie je určený primárne študentom. „Je to kultúrny časopis a naši autori aj spolupracovníci už publikujú v renomovaných periodikách.“ Časopis vydáva občianske združenie Liberté, jeho vychádzanie teraz podporuje Open Society Fund a Pedagogická fakulta UK. Do konca roku má vyjsť ešte jedno číslo, na budúci rok sa ráta s ôsmimi číslami, teda dve za kvartál, ideálom je však mesačník. „Časopis sa opiera o pravidelné rubriky a flexibilné materiály. Stabilné miesto budú mať napríklad rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí ešte nie sú známi, ale už niečo dosiahli. Zameriame sa tiež na vybrané podujatia, ktoré budeme nielen reflektovať, ale písať o nich aj vopred,“ informuje o koncepcii ďalší z tvorcov Oliver Rehák. „Z ukážok pôvodnej tvorby to budú nielen básničky a poviedky, ale aj fragmenty scenárov. Súčasťou každého čísla bude veľký blok recenzií a profil jedného výtvarníka. V tomto prvom čísle sú to koláže Radima Labudu. A nebude chýbať ani informovanie o tom, čo sa deje v zahraničí. Hlavným cieľom internetovej stránky revue je popri prezentácii časopisu a spätnej väzby vytvoriť diskusné fórum o kultúre.“

Klasickým problémom časopisov je distribúcia, zatiaľ sa revue bude predávať vo vybraných kníhkupectvách, filmových kluboch, ale aj v antikvariátoch, internátoch a na kultúrnych podujatiach. „Alternatívnu distribučnú sieť priebežne budujeme,“ ubezpečujú spoločne S. Krekovič a O. Rehák. A hoci prvé číslo sa nevyhlo drobným nedostatkom, ide v našich pomeroch naozaj o niečo výnimočné. Ak sa u nás podarí udržať pri živote kultúrny magazín s takým širokým záberom a naznačenou kvalitou, potom ide oveľa viac než len o (hoci pravdivý a sympatický) argument, že „je dobre, keď tí, čo vedia písať, prinesú informácie svojim rovesníkom“.

ALEXANDER BALOGH