Medzinárodné divadelné festivaly v Nitre a v Plzni si získali za posledné roky pevné miesto a rešpekt v európskom prostredí, čo je dobre pre slovenské i české divadlo. Aj keď si obaja uporiadatelia žiarlivo strážia, aby sa ich programy v ničom neprekrývali, majú oba čosi spoločné: otvárajú našu ešte stále nezdravo izolovanú divadelnú kultúru svetu a vystavujú domácu tvorbu medzinárodnej konfrontácii. Predseda umeleckej rady plzenského festivalu Milan Lukeš považuje za hlavný problém českého divadla nie ekonomickú situáciu, ale jeho provinčnosť, uzavretosť a zahľadenosť do seba. To platí aj o divadle slovenskom. „Malé, ale naše!“ - hodnota, ktorú preferujú často nielen divadelníci, ale aj diváci. Hromadný útek polovice obecenstva zo špičkového predstavenia Hebbelovej Márie Magdalény na festivale v Nitre bol toho názorným dôkazom. V Plzni sme mohli vidieť dvanásť inscenácií. Žánrové zloženie: činohra, opera, bábkové divadlo, kabaret, bytové divadlo, cirkus. Najlepší bol práve ten cirkus, francúzsky Que-Cir-Que. Jedno šapitó, holá aréna, dvaja muži a jedna žena - už toto zloženie naznačuje „súboj“, ktorý sa v aréne rozpútal. Obaja Francúzi sú žiaci famózneho českého míma Ctibora Turbu - ich súboj bol esteticky rafinovaný, artisticky dokonalý, fyzicky konkrétny, groteskne nemilosrdný, klaunsky komický - dokonalá zmes tanca, pantomímy a akrobacie. Que-Cir-Que sa hrá päť rokov, videl ho prakticky celý svet, a kto ho ešte nevidel, môže ľutovať. Podobné fyzické nasadenie, spaľujúcu dravosť a profesionálnu precíznosť, predviedol aj Martin Huba v titanskom, vyše trojhodinovom monológu v Divadelníkovi Thomasa Bernharda. Hubovi v Pitínskeho inscenácii Divadla na Zábradlí sekundovali takí majstri ako Eva Holubová, Ladislav Klepal či Karel Dobrý, ktorí zahrali svoje prakticky beztextové roly s toľkou pokorou a kolegiálnou solidaritou, že si zaslúžia takmer rovnakú poklonu ako veľkolepý Huba. Kto to nevidel, bude mať príležitosť o mesiac v bratislavskom Štúdiu S na prehliadke českých divadiel. Que-Cir-Que a Divadelník - dva vrcholy čnejúce vysoko na festivalovom nebi. Tretím bolo predstavenie bábkovej hry Ivy Peřinovej Jeminkote, Psohlavci. Skvelý, vtipný, jazykovo bohatý a hravý text, invenčná a jemne ironická inscenácia plzenského Divadla Alfa, herci - rodení komedianti s dokonalou profesionalitou animujúci pôvabné marionety, a to všetko v príbehu o národnom hrdinovi Kozinovi, zobrazenom optikou Štepkovho a Markovičovho Jááánošíííka. Po premiére - lebo toto predstavenie malo na festivale premiéru - diváci tlieskali a kričali ako v La Scale. Pozornosť si vyslúžila aj priezračne čistá a esteticky „rafinovane jednoduchá“ inscenácia Purcellovej opery Dido a Aeneas v réžii J. A. Pitínskeho uvedená domácim Divadlom J. K. Tyla v Plzni, ktorá získala Cenu Alfreda Radoka ‘98 za najlepšiu inscenáciu roka. Živý ohlas zožal jediný súčasný text so súčasnou témou na festivale: Dno bratislavskej Stoky. Ďalšia hra o súčasnosti sa v Plzni ocitla ako slávnostné finále: predstavenie najúspešnejšej anglickej hry roka 1997, ovenčenej mnohými divadelnými cenami - komédia Closer v inscenácii Kráľovského národného divadla v Londýne. „Každý, kto miloval a stratil, kto zažil neveru, alebo sa mu naopak zdalo, že umrie od lásky, bude sledovať túto hru s mrazivým chvením v žalúdku,“ napísal po premiére Daily Telegraph. Po nej sa komédia Patricka Marbera rozbehla po svete pod efektným „sex, lži a internet“. Je to krutá a zároveň vtipná hra. Na Slovensku vyšla už pred rokom v Divadle v medzičase v preklade Miroslava Beblavého pod názvom Bližšie od teba, český preklad má titul Na dotek. Márne, žiadne divadlo po hre ešte nesiahlo ani v Čechách, ani na Slovensku. Postreh Milana Lukeša o provinčnosti zostáva v platnosti. MARTIN PORUBJAK
(Autor je dramaturg SND, režisér a publicista)
