„Ťažko to vyjadriť absolútne. Každý zo súperov z vyspelých európskych krajín je niečím výnimočný, zápasy sa odlišujú. Dôležitejšie je nečakať, kým uplatní svoje prednosti súper, a presadiť sa svojimi. V Eurolige sa nám darí, keď hráme disciplinovane a nanútime súperovi spôsob hry.“
Stretli ste sa na ľade niekedy s takým monštrom, akým bol v Magnitogorsku vyše 130-kilogramový útočník Gomoľjakov ?
„(Smiech.) To teda nie. Je to zvláštny zjav. Ale ten chlapík má v sebe niečo hokejové, má šikovné ruky. Viem, že v iných zápasoch sa dosť často presadzuje, a preto som rád, že sa mu to nepodarilo proti nám.“
Tridsiatka je aj formálnou hranicou, keď športovec prechádza do kategórie skúsených. Ako vidíte svoju hokejovú budúcnosť?
„Ťažko ďaleko plánovať. Človek sa musí prispôsobiť aj tomu, čo povie jeho vlastné telo. Hokej je môj život, pokiaľ budem naplno vládať, chcem hrať čo najdlhšie.“
Po zápase bola na tvárach vašich spoluhráčov jasne čitateľná dvojnásobná radosť, cenný výsledok bol zároveň darčekom k vašim narodeninám. Spomínate si na podobné kabínové scény ?
„Chalani svojím výkonom dokázali, že majú o mňa záujem, že im nie som ľahostajný, že vedia pre kamaráta niečo urobiť. Vážim si to.“
V čom spočíva dvojtvárnosť Slovana v domácej Extralige a Eurolige?
„Priznávam, že sám som sa ocitol v situáciách, keď som sa v Extralige nedokážal vyhecovať ako v minulosti. Je to aj vec psychiky, každý očakáva, že doma nemôžete zaváhať. Hoci sa slovenská Extraliga po zúžení viac vyrovnala, predsa len Euroliga má inú úroveň, tam sa vieme lepšie skoncentrovať.“
Blíži sa reprezentačná prestávka, dohodli ste sa s reprezentačným trénerom Jánom Filcom, či absolvujete sériu medzištátnych stretnutí, alebo vám dá oddych ako hráčovi, ktorého schopnosti netreba preverovať?
„Zatiaľ sme o tom nehovorili. Verím, že nový reprezentačný tréner zvolí takú cestu, aby mužstvo dosiahlo najväčšiu silu tam, kde je to najdôležitejšie - na majstrovstvách sveta.“ (ju)
