Ako výbuch bomby prijali v Indonézii správu, že novým prezidentom sa stal Abdurrahmán Wahíd. Takmer slepého Wahída pred voľbami skoro všetci považovali len za veľmi silného outsidera. Jeho kandidatúra sa zdala do počtu, a to hlavne po tom, ako z boja o najvyššie kreslo v krajine odstúpil Jusúf Habíbí, kandidát strany Golkar, ktorú všetci spájajú s totalitnou minulosťou Indonézie. Po Habíbího odchode sa zdalo takmer isté, že novou prezidentkou sa stane Megawati Sukarnoputriová. Sedemsto členov najvyššieho zákonodarného zhromaždenia v Indonézii však mienilo inak. Na čelo štátu sa nepostaví líderka najsilnejšej politickej strany, ale predák najväčšej moslimskej organizácie v krajine.

Dôvodov, prečo sa tak stalo, môže byť viac. Na Wahídovu stranu sa priklonili zástupcovia strany Golkar, pre ktorých bol asi prijateľnejší ako Megawati. Suhartov totalitný režim však Wahídí kritizoval rovnako otvorene a v ťažkých časoch stál s Megawati vlastne na jednej lodi. Za prehru si môže podľa všetkého aj ona sama. Nepodarilo sa jej totiž vytvoriť koalíciu so žiadnou zo silnejších strán. Naopak, začiatkom októbra stratila aj tú podporu, ktorú mala. Jej hlavným spojencom bol totiž práve Wahíd. Určite významnú úlohu zohral aj fakt, že Megawati je žena. A predstavu, že by v krajine s najväčším počtom moslimov na svete vládla žena, si mnohí nechceli pripustiť.

Napriek tomu prichádzala Megawati Sukarnoputriová pred členov zhromaždenia ako favoritka. V jej prospech hovorilo víťazstvo v prvých slobodných parlamentných voľbách po desaťročiach a takmer hmatateľná podpora medzi ľuďmi. Pred voľbami sa za ňu postavili aj viacerí vplyvní predstavitelia všemocnej armády. A na rozdiel od Wahída je nielen morálnou autoritou, ale aj rozhodnou političkou v plnej fyzickej sile.

Ani šok z prekvapivého víťazstva Wahída však nemôže zatieniť skutočnosť, že Indonézia sa stala treťou najväčšou demokratickou krajinou na svete. Tak Megawati, ako aj Wahíd sú totiž predstaviteľmi politiky, ktorá nemá prsty zašpinené krvou preliatou v Indonézii v poslednom polstoročí. Po slobodných parlamentných voľbách a férovej voľbe hlavy štátu Indonézia začína formálne napĺňať pojem demokratický štát. Aby dokázala, že sa tak stane aj v praxi, musí mierovou cestou vyriešiť obrovský problém etnických a náboženských konfliktov.

Akou cestou sa vyberie, bude zrejmé už dnes, keď zhromaždenie zvolí Wahídovho viceprezidenta. Prvý signál však prichádza už od momentu Wahídovho víťazstva. S politickou bombou totiž v Jakarte začali vybuchovať aj bomby skutočné. MATÚŠ KOSTOLNÝ