BUDAPEŠŤ (ČTK, TASR) - Vrcholná schôdzka siedmich krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA), ktorá sa včera konala v Budapešti, neprekonala rozpory v otázke liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Hľadanie kompromisu medzi stúpencami harmonizácie poľnohospodárskej politiky a stúpencami liberalizácie agroobchodu si vynútilo aj odklad podpisu spoločného komuniké. Ako pre TASR uviedol podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý SR na zasadaní zastupuje, Slovensko, Česká republika a Maďarsko sú stúpencami ďalšej liberalizácie obchodu, kým ostatné členské krajiny (Poľsko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko) majú o nej „modifikované predstavy“. V Budapešti sa hovorilo aj o prípadnom zmiernení podmienok pre budúcich nových členov zoskupenia, či už z Balkánu (Macedónsko, Bosna a Hercegovinu alebo Chorvátsko) alebo z republík bývalého Sovietskeho zväzu. Témou rokovaní bola aj spolupráca na obnove Juhoslávie a Kosova, za zintenzívnenie ktorej sa vyslovilo najmä Rumunsko, Bulharsko a Slovinsko.
Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode podpísali 21. decembra 1992 ako základajúce krajiny ČR, Slovensko, Maďarsko a Poľsko. Po tom, ako sa v roku 1995 rozhodlo o rozšírení CEFTA, postupne sa členmi zoskupenia stali Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko. CEFTA je - okrem prínosu pre liberalizáciu a rozšírenie vzájomného obchodu v regióne - chápaná aj ako príprava na budúce členstvo v Európskej únii.
Medzi premiérmi, ktorí sa zišli v Budapešti, chýbal predseda rumunskej vlády Radu Vasile. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odcestoval po utorkovej slávnostnej večeri, aby včera mohol v parlamente predložiť vládny návrh na odvolanie prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku SR.
