JOHANNES MARIO SIMMEL - Narodil sa 7. apríla 1924 vo Viedni. Do povedomia širokej čitateľskej verejnosti sa zapísal najmä svojimi románmi Láska je len slovo a Všetci ľudia budú bratia, ktoré vyšli v slovenčine v roku 1971. V nasledujúcom období bolo vydávanie jeho kníh na Slovensku zakázané a začali vychádzať až po roku 1990. Okrem reedícií dvoch spomínaných románov vyšli v Slovenskom spisovateli knihy Len vietor vie odpoveď; Aj klauni prinášajú slzy; Dávame vám nádej; Látka, z ktorej sú utkané sny; Aj keď sa smejem, je mi do plaču; Na jar zaspieva škovránok naposledy; Plakať prísne zakázané; Až do trpkého konca a Hurá, ešte žijeme. Posledná kniha, ktorá vyšla na Slovensku vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, je Muž, ktorý maľoval mandľovníky. Simmelove diela vyšli v 35 jazykoch v celkovom náklade 75 miliónov výtlačkov, pričom viaceré z nich boli aj sfilmované. Za svoju literárnu tvorbu získal viaceré ocenenia, z ktorých spomeňme aspoň Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie 1. triedy a roku 1991 mu Society writers pri OSN (Spoločnosť spisovateľov) udelila Award of Excellence.„Simmel má ako máloktorý iný súčasný autor mimoriadny cit pre motívy, témy a problémy,“ skonštatoval svojho času Marcel Reich-Ranicki, ktorého súdy sa v nemeckom literárnom prostredí považujú za najvplyvnejšie. „Simmel - to je predovšetkým rozprávač,“ dodáva Reich-Ranicki. A Simmel mu pritakáva: „Príbeh je niť, ktorá ma spája s ľuďmi. Keď sa jej čitateľ chytí, som šťastný.“ Pôvodom rakúsky spisovateľ žijúci vo švajčiarskom meste Zug prišiel na tohtoročný frankfurtský knižný veľtrh na pozvanie mníchovského vydavateľstva Droemer Verlag, ktoré mu edične pripravilo aj jeho posledný bestseller - Láska je posledný most (Liebe ist die letzte Brücke). I keď obsah knihy nie je príliš slnečný, 31. titul J. M. Simmela sa prvýkrát končí happyendom.
V novej knihe okrem iného riešite závislosť ľudstva od počítačovej techniky. Ako vyzerá imúnny systém človeka pred počítačovými vírusmi?
„Nič nie je pred počítačovými vírusmi isté. Z nemocníc sa môžu stať márnice, celé krajiny môžu byť zaplavené. Proti počítačovým vírusom, ktoré môžu spôsobiť katastrofy, o akých sa nám zatiaľ ani nesníva, zatiaľ niet bezpečnej ochrany.“
Podľa titulu knihy asi môže pomôcť iba láska.
„Pomaly sa už neodvažujeme hovoriť o láske, akoby to bol nejaký anachronizmus, ktorý sa nehodí do tohto sveta. To je však jediná pozitívna sila, ktorá spoľahlivo funguje i v tých najťažších životných situáciách. Ak by som mal určiť niečo, čo by som si chcel zobrať do nového milénia, tak je to práve láska. To je fenomén, ktorý bude sprevádzať človeka, pokiaľ bude na tejto planéte existovať. Vlastne celá moja tvorba je o láske.“
Počítač je však produktom človeka. Znamená to, že zničenie ľudstva príde od človeka samotného?
„Áno, svet je zo strany ľudí vystavený veľkému nebezpečenstvu. Z mnohých dôvodov stojíme pred apokalypsou. Ničíme životné prostredie. Naháňame sa bez milosti za úspechmi, každý zrádza každého. Ak nenájdeme stratenú vzájomnú lásku, budúce storočie bude hrozné.“
To nie je príliš radostná vízia od človeka, ktorý chce láskou spasiť svet.
„Treba upozorňovať na diabla, aby božia láska vystúpila na svet s ešte väčšou intenzitou.“
Ste veriaci človek?
„Viera mi pomohla dostať sa cez mnohé životné úskalia.“
Podľa prieskumu inštitútu Emnid zverejneného v časopise Der Spiegel po Günterovi Grassovi ste druhým najobľúbenejším a najznámejším po nemecky píšucim autorom. Ako ste spokojný s popularitou?
„No škoda, že nie som prvý… Popularita je príjemná, kým neotravuje. Naučil som sa však s ňou žiť. Čo sa týka Güntera Grassa, Nobelova cena je konečne v správnych rukách. Mal ju dostať už dávnejšie. Viackrát sme sa stretli a môžem povedať, že sme priatelia, i keď naša literatúra je odlišná. Leitmotív je však spoločný. Človek a jeho osud v konkrétnej spoločnosti.“
Chcete byť svedomím národa?
„To asi nie. Myslím si, že ani Grass s tým pojmom nesúhlasí. Ako príslušníci generácie narodenej v polovici dvadsiatych rokov sme trvalo poznačení traumou druhej svetovej vojny. Tej sa nezbavíme do konca života. Myslím si, že netreba na tú apokalypsu zabúdať ani po vyše päťdesiatich rokoch, pretože Kosovo je dostatočne varovný signál pre Európu.“
Počúvali ste hlas svojho svedomia, keď ste pred tromi rokmi obvinili predsedu rakúskej krajnej pravicovej strany slobodných Jörga Haidera z oživovania fašizmu?
„Samozrejme, je to veľmi nebezpečný manipulátor a nechce sa mi veriť, koľko ľudí v Rakúsku ho volilo. Ľudia sú nepoučiteľní, preto im stále treba pripomínať minulosť.“
Vráťme sa ešte k literatúre. Kritici, a najmä nekompromisne „spravodlivý“ Reich-Ranicki, vám vyčítajú, že nesporný talent utápate v románovej nadproduktivite. Vaše knihy vraj majú rozkolísanú kvalitatívnu úroveň. Čo vy na to?
„Hm, no neviem. S odstupom času cítim, žeby som niektoré pasáže mohol napísať inak, ale to je problém aj iných spisovateľov. Priznávam, občas som sa dal strhnúť úspechom a začal písať tak, ako ľudia žiadali. Na to sú tu kritici, ktorí môžu spisovateľa korigovať. Samozrejme, tiež musia vedieť, o čom píšu.“
Pred dvoma rokmi ste mali prísť aj na Slovensko, no pre problémy so srdcom ste museli návštevu odrieknuť. Kedy vás na Slovensku uvidíme?
„Pred niekoľkými rokmi som prekonal srdcový infarkt a návštevu Bratislavy som musel odriecť kvôli vyšetreniam. Stále si musím dávať na seba čoraz väčší pozor. Dúfam však, že do Bratislavy raz prídem.“
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
