Dnešná Visegrádska štvorka má celkom inú podobu, ako keď vznikala, najmä situácia Slovenska je odlišná od ostatných krajín. Nemali by sme vnímať prácu V 4 ako záchranné koleso pre Slovensko?
„Je pravda, že keď vznikala Visegrádska štvorka, všetci sme boli na začiatku cesty do NATO a EÚ, dnes sme každý niekde inde a dá sa povedať, že všetci sme pokročili. Je prirodzené, že chceme, aby susedné Slovensko, ktoré zostalo pozadu, vstúpilo do severoatlantických štruktúr, a budeme v tom Slovákov podporovať. Visegrádska štvorka však nevznikla len preto, aby sme smerovali k NATO a EÚ, ale predovšetkým aby sme tu, v strednej Európe nadviazali zdravé vzťahy, založené na demokracii v našich krajinách. Aby sme sa navzájom učili žiť po zmenách v roku 1989. Nejaký čas Visegrádska štvorka nefungovale a bolo vidieť, že sme sa od seba vzdialili. Bolo to podmienené politickými prekážkami, ktoré nebudem hodnotiť. Nakoniec som veľmi rád, že sa spolupráca V 4 zase rozbehla.“
Premiér Dzurinda na návšteve USA získal od prezidenta Clintona prísľub, že Slovensko môže rátať so vstupom do NATO v ďalšej etape rozširovania, možno už v roku 2001. Ako vnímate túto správu?
„Nám z bezpečnostných dôvodov veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo v NATO. Nie je to však na nás, o tom rozhodujú „väčšie ryby“, dlhšie pôsobiace v NATO. Nevieme, kedy bude ďalšia etapa rozširovania, a preto sa nemôžeme vyjadrovať na túto tému, ktorá je pre Slovákov, čo je celkom pochopiteľné, veľmi horúca.“
Ako hodnotia Poliaci situáciu Poľska po vstupe do NATO a po konflikte v Kosove?
„V Poľsku vždy bola akceptácia vstupu našej krajiny do NATO. V momente, keď sme sa stali členom paktu, sme zároveň boli zapojení do konfliktu v Kosove. To však neubralo na podpore NATO. Ľudia pochopili, že NATO je partner, ktorý volajúcich po pomoci nenechá osamote. Na druhej strane vstup Poľska prinesol aj prílev zahraničného kapitálu. Je pochopiteľné, že zahraničný partner sa skôr rozhodne investovať v krajine, ktorú prijalo NATO, ako riskovať s kapitálom v krajine, ktorá takúto ochranu nemá.“
Pán minister, je o vás známe, že máte veľa spoločného so Slovenskom. Nebudem asi ďaleko od pravdy, keď poviem, že úroveň poľsko-slovenskej spolupráce je aj vďaka vám vysoká…
„Máte pravdu, ja som dlhé roky žil v Tatrách, často som navštevoval Slovensko, ktoré mi prirástlo k srdcu. Moje skúsenosti so Slovenskom sa začali ešte vtedy, keď som hranicu, musím sa priznať, prekračoval načierno. Vždy ma to sem ťahalo, a preto som aj veľa vedel a viem o Slovensku. Nedávno ma pozvala poľská televízia do relácie o Slovákoch, v ktorej hostia súťažili, kto je väčší odborník v tejto oblasti. S radosťou musím povedať, že túto súťaž som vyhral. Úroveň vzťahov vo veľkej miere závisí od poznania tej druhej krajiny a od pozitívneho vzťahu k ľuďom, ktorí tam žijú. Nám Poliakom a Slovákom sa vždy veľmi dobre spolupracovalo v rámci susedských vzťahov.“
Pre SME - MALGORZATA WOJCIESZYŃSKA
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
