Pôvodne vedúceho Leonarda da Vinci v posledných týždňoch predbehol súčasný pápež Ján Pavol II., tretie miesto si s prehľadom udržiava Albert Einstein. V tejto kategórii je mimoriadne vysoká konkurencia, o čom svedčia neúspešné mená ako napríklad Krištof Kolumbus, Winston Churchill, Mahátmá Gándhí, Mikuláš Kopernik, Michelangelo, Charles Darwin, Isaac Newton, William Shakespeare a mnohí ďalší.
Ján Pavol II. - dvadsať rokov v pápežskej službe
Do funkcie Karola Jozefa Wojtylu (nar. 1920) zvolili 16. októbra 1978. Ak raz budú historici hodnotiť účinkovanie Jána Pavla II., pravdepodobne na prvom mieste vyzdvihnú jeho diplomatické aktivity. Pastoračné cesty sa stali pre neho doslova programovou záležitosťou. Ján Pavol II. výrazne prispel ku konečnému pádu Berlínskeho múru. V čase, keď sa Wojtyla dostal na pápežský stolec, vrcholila v Poľsku vlna odporu, ktorej symbolom sa stala Solidarita. Jeho návštevy vo vlasti v rokoch 1979, 1983 a 1987 len priliali olej na oheň túžby po slobode a pápež využil každú príležitosť na povzbudenie svojich krajanov najmä v časoch, keď sa zdalo, že poľská revolta bude potlačená podobne, ako sa to stalo predtým v Maďarsku a Československu. Ďalšou výraznou dimenziou aktivít súčasného pápeža je úprimná túžba po ekumenizme v tom najširšom zmysle tohto slova. Už v roku 1986 navštívil ako prvý pápež rímsku synagógu, vyjadril ľútosť nad historickým podielom cirkvi na vzniku antisemitizmu, viackrát sa stretol aj s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom, postaral sa o očistenie mena Galilea Galileiho, v roku 1996 si v Nemecku uctil reformátora Martina Luthera, počas návštevy Čiech vyjadril ľútosť nad tragickým osudom Jana Husa a v Prešove vzdal česť kalvínskym obetiam Karafovho súdu. Jeho sociálne učenie sa prikláňa k pozíciám „ľavého stredu“.
Leonardo da Vinci - univerzálny génius
Leonardova mimoriadna sláva (1452-1519) pramenila z jeho mnohostrannej tvorby. Realizoval sa ako maliar, sochár, architekt aj inžinier. Venoval sa aj teoretickým otázkam výtvarnej práce, pre jeho úvahy je charakteristický úzky vzťah medzi umením a vedou, pretože „videnie“ stotožňoval s „poznaním“. V rokoch 1482-1499 pôsobil na milánskom dvore, kde vznikli jeho diela, ktoré sa stali základom jeho maliarskej slávy: Skalná madona a Posledná večera. V rokoch 1500-1507 pôsobil vo Florencii, kde vznikli jeho významné maľby Mona Lisa a Svätá Anna samotretia. Od r. 1507 pôsobil v Miláne a od r. 1516 na francúzskom kráľovskom dvore, kde sa okrem kreslenia a maľovania venoval aj stavebnotechnickým otázkam.
Albert Einstein - nový model sveta
Einstein (1879 - 1955) svojou špeciálnou a všeobecnou teóriou relativity formuloval vo fyzike nový model sveta. Teória relativity predstavovala zásadnú zmenu v chápaní priestoru a času. Teória relativity dáva priestor a čas do súvislosti s gravitáciou. Každý hmotný objekt má súčasne dve formy existencie - v priestore a čase - a obe sú od seba vzájomne závislé. Čas nie je v rôznych inerciálnych systémoch konštantnou jednotkou. Pre toho, kto je v kozmickom priestore dlhší čas a pohybuje sa vyššou rýchlosťou, čas plynie pomalšie. Einstein už r. 1939 upozorňoval na možnosť atómových zbraní, lebo bol presvedčený, že nemeckí vedci pracujú na výrobe atómovej bomby, po 2. svetovej vojne varoval pred ich ničivou silou.
