Bezstarostné žlté písmo a bledomodro-biela krajinka na obálke českého vydania knihy Josteina Gaardera Jako v zrcadle, jen v hádance sú presne v duchu tejto knihy - čistom, vľúdnom, zasnenom. Byť dieťaťom, človek by hneď začal čítať. Žiaľ, slovenské vydanie s kvetinkami v rámiku vezmete do rúk, len keď si odmyslíte, že pripomína to horšie z knižnej kultúry zašlých čias. Stavím sa, že titul V zrkadle, v záhade, väčšina ľudí prečíta ako V zrkadle, v záhrade. Byť dieťaťom, budem mať pocit, že mi s lesklými modrými kvietkami dávajú do ruky hudobnú výchovu s pesničkou Kohútik jarabý na prvej strane. Nič to. Jostein Gaarder je Jostein Gaarder, a to v akejkoľvek schránke. Existujú geniálni umelci a geniálni vedci - Gaarder je geniálny učiteľ. Jeho kniha Sofiin svet, román o dejinách filozofie pre teenagerov, ktorý vyšiel v obrovských nákladoch na celom svete v čase, keď už knihy, nie to filozofické, nečítajú ani dospelí, je fenomén. V severských krajinách, a špeciálne v Nórsku, má popularizácia filozofie veľkú tradíciu a údajne si tam s každým druhým vrátnikom pohovoríte o Platónovi, takže nie je náhoda, že Gaarder je Nór. Knihy skutočne začal písať nato, aby zachytil do trvalej podoby to, čo rozpráva svojim žiakom. Dej je vo všetkých jeho knihách scénou, na nej sa odohráva skutočný príbeh, ktorým je dialóg, vykladajúci povahu sveta. Je dvojhlasom pýtajúceho sa a namietajúceho - a odpovedajúceho, respektíve navádzajúceho k odpovediam a ďalším otázkam.

V poslednej Gaarderovej knihe V zrkadle, v záhade sprevádza hlavnú postavu holohlavý anjelik. Malá Cecília absolvuje v tých dňoch posledné Vianoce v živote, odsúdená chorobou, ktorá jej vzala vlasy. Milý a ľudsky trucovitý anjelik, ktorý sa jej v noci zjavuje, aby ju nenápadne pripravil na odchod z tohto sveta tým, že jej v kocke v niekoľkých lekciách vyloží teóriu bytia, má jediný hlavu rovnako holú ako ona a nakoniec ju v mrazivej noci vezme v ústrety hviezdam. Jeho výklad sveta je obdivuhodnou konštrukciou zdržanlivo naznačujúcou perspektívu posmrtného happyendu v podobe prijateľnej pre ateistov i pre veriacich všetkých denominácií. Gaarderovmu anjelovi nato stačí pojmový aparát bežného dievčatka, zásoba jeho vedomostí zo školy, spomienok a citovej výbavy. Cecíliino umieranie v útulnom vidieckom dome uprostred nádherného Nórska, medzi milujúcou rodinou sledujeme cez mäkké, pastelové filtre. Zdá sa, akoby Cecília mala hádam len chrípku a iba pár zlovestných detailov ukazuje, že vec je vážna. Je to preto, aby na nás tá hrôza dopadla nenápadne, a o to ťažšie? Nie, pretože nedopadne. Okolo Cecílie je stále len akosi clivo a smutno. Smrť prichádza po špičkách. Jednak, aby nám nevystrašila deti. A jednak, aby Gaarderovi nerušila výklad. Stojí v pozadí ako dôstojná kulisa virtuózneho didaktického výkonu. Smrť, obľúbený predmet obsesie severských literatúr, je tu presvetlená rovnomernou gaarderovskou pohodou. Možno je tam smrť na to, aby deti pochopili, že existuje, bez toho, aby sa zľakli. Platónsky dialóg je skvelá vec, ale predstavte si, že by ste pri ňom mali zomierať. Chcieť si poslúžiť pri filozofovaní smrťou a v príbehu o smrti filozofovaním znamená oberať o vážnosť oboje - filozofiu i smrť. Dostali sme dialóg, zbavený hravosti plus tajomstvo s pribaleným návodom na odtajnenie. Napokon, ústami anjelika Ariela hovorí Všemohúci osobne. Dospievajúci čitatelia to možno budú čítať inak. Ale možno by bolo lepšie, keby celkom neuverili, že smrť nebolí a že vlastne nebolí nič.

MARTA FRIŠOVÁ

(Autorka je prekladateľka)