Michael Frayn, keď sa mu šance na prvenstvo dávali v pomere 2:1. Až druhé miesto v pomere 5:2 obsadil v stávkovom finále šiestich autorov neskorší víťaz - Juhoafričan J. M. Coetzee s románom Disgrace (Hanba). „Myslím, že sme stavili dobre,“ povedal s metaforickým rozmerom predseda poroty Gerald Kaufman, inak člen britského parlamentu za labouristickú stranu. „Bolo to naozaj ťažké rozhodovanie, pretože v prípade Coetzeeho by išlo o precedens - cenu by získal po druhýkrát. Argumenty literárnej kvality však zavážili a my sme aj v jeho prípade po druhýkrát spokojní. Navyše i tento rok potvrdil, že britská novela stále žije a je čoraz lepšia.“ Cena, ktorú v pondelok udelili jednému spomedzi 129 titulov, je známa kontroverziami, ktoré spôsobuje zverejnenie skráteného zoznamu najlepších románov v radoch literárnych kritikov. Tohto roku porota prekvapila literárnych expertov tým, že vynechala takých spisovateľov, ako sú Salman Rushdie, Vikram Seth či Roddy Doyle. Medzi víťazmi 31-ročnej histórie Bookerovej ceny sú napríklad Iris Murdochová či Kingsley Amis, no nikdy sa tejto pocty nedočkal velikán Graham Greene. „Bola to šanca, ktorá sa neopakuje dvakrát za život,“ povedal vo svojom prvom vyhlásení Coetzee, ktorý prvýkrát získal Booker Prize pred šestnástimi rokmi za knihu Life and Times of Michael K. (Život a doba Michaela K.). „Som rád, že som ju využil, pretože sa ňou otvárajú ďalšie možnosti,“ dodal profesor všeobecnej literatúry na Univerzite v Kapskom Meste, ktorý okrem zvýšeného pozitívneho zvuku vo svete literatúry si z Londýna odnesie aj 21-tisíc libier (asi 1,26 mil. korún). „Zišla sa tu naozaj kvalitná spoločnosť, no medzi finalistami sa mohli objaviť aj ďalší autori,“ nechal sa počuť päťdesiatdeväťročný Coetzee, ktorý je známy svojimi neobvyklými pedagogickými metódami. „Jednou z nich je aj to, že za svoje prednášky nevyžadujem poplatky od študentov. Všetko je dobrovoľné. Avšak pri skúškach musia učivo vedieť aj odzadu. Budúcnosť literatúry? Ktovie? Ako spisovateľ by som mal knihe veriť a tvrdiť, že nové milénium by jej nemalo ublížiť. Ako pedagóg sa trochu obávam, či nenastáva jej súmrak. Mladí čítajú len veľmi málo. No čo, aspoň sa mám o čo snažiť.“
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
