básne. Jeho hnutie Jednota, ktoré viedol spolu s predsedom parlamentu a politikom sovietskej éry Karenom Demirčianom, zvíťazilo v májových voľbách aj na základe sľubu, že zmierni dosah ekonomických reforiem na život obyvateľov krajiny. Sarkisian sa v roku 1988 stal jedným z organizátorov nacionalistického hnutia Arméncov v azerbajdžanskom Náhornom Karabachu, ktoré chcelo pripojiť región k Arménsku. V následnej vojne, ktorú ukončilo v roku 1994 prímerie, zahynulo asi 35 000 ľudí. V roku 1991, keď Arménsko získalo nezávislosť, sa Sarkisian stal ministrom obrany a zostal ním i po voľbách v roku 1995. Názory Arménov na tohto starého mládenca, bývalého učiteľa a novinára sa rôznia. Mnohí si s nevôľou spomínajú na rok 1996, keď ako minister obrany vyslal do ulíc tanky na príkaz vtedajšieho prezidenta Levona Ter-Petrosiana, ktorý odmietal protesty proti manipulácii s volebnými výsledkami a nechal zatknúť mnoho politických oponentov. Sarkisian pochádzal z Jerevanu, absolvoval inštitút telesnej výchovy. Bol premiérom samostatnej republiky, ktorej ekonomická stabilita je však dnes závislá od zahraničných úverov.
(REUTERS, bj)
