Paríž už druhýkrát počas niekoľkých dní prežíva podobné scény: na jednej strane výnimočné pocty a slávu a na druhej rovnako výnimočné bezpečnostné opatrenia a demonštrácie, pretože tieto pocty vítajú najvyšších predstaviteľov kontroverzných režimov v Číne a v Iráne.
Najskôr si prezident Jacques Chirac vyslúžil kritiku tlače a mnohých politikov za „prehnané“ uvítanie čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina, ktorého hostil na svojom súkromnom zámku. Vari ešte rozsiahlejšie opatrenia sprevádzajú Muhammada Chatámího na prvej ceste iránskeho prezidenta vo Francúzsku od islamskej revolúcie v roku 1979. Policajti vykonávali razie v parížskom sídle exilových iránskych organizácií, ale napriek tomu sa im nepodarilo zabrániť skupinke asi 20 ľudí, aby v stredu večer na vozidlá iránskej delegácie nehádzali vajíčka a ďalšie predmety. Ďalšie demonštrácie niekoľkých stoviek iránskych disidentov a židovských organizácií protestujúcich proti väzneniu 13 iránskych Židov za údajnú špionáž pre Izrael sa zaobišli bez incidentov. Chatámí na stretnutí s predsedom Senátu Christianom Ponceletom sľúbil, že umožní rodinám väznených, aby ich prvý raz od zadržania navštívili. O tomto probléme hovoril s Chatámím v stredu aj Chirac.
Cynické komentáre podotýkajú, že Francúzsku sa úzkostlivosť pri prijímaní kontroverzných vodcov vyplatila. Ťiang Ce-min prisľúbil nákup 28 airbusov (ešte väčší cynici sa však pýtajú, koľko podobných sľubov Čína skutočne dodržala), zatiaľ čo iránske železnice nakúpia za 1,26 miliardy frankov 100 lokomotív francúzskej firmy Alstom. Proti kritike obviňujúcu vládu za „obchodovaný cynizmus“ sa však v stredu v parlamente ostro ohradil minister zahraničných vecí Hubert Védrine, ktorý rýchly spád oboch návštev označil za „zhodu časových okolností“. Takisto dal pomerne otvorene najavo, že Francúzsko nemieni vypratať pole Spojeným štátom. „Neviem, akým spôsobom môže demokratizácia prebiehať rýchlejšie v krajinách, ktoré nakúpia boeingy namiesto airbusov,“ povedal Védrine. Francúzsko zdôraňuje, že sa snaží neoslabiť pozície iránskeho prezidenta, ktorého považujú za umierneného priaznivca ďalšieho otvárania sa Iránu. Ochrana ľudských práv rozhodne nepostúpi, keď odmietneme hovoriť s Chatámím, ktorý bol zvolený proti „najarchaickejším elementom islamskej revolúcie,“ povedal Védrine. Rovnako je jasné, že obidve návštevy dokumentujú trvalú snahu Francúzska posilniť si postavenie významného hráča v medzinárodnej diplomacii. Podľa Dominiqua Moisiho z Francúzskeho ústavu pre medzinárodné vzťahy obidve návštevy vyvolávajú dojem, že sú len triumfom politiky nad starosťami o ľudské práva. Pod povrchom sa však líšia. Zatiaľ čo prijatím Chatámího Fancúzsko vyjadruje nádej v budúcnosť a podporuje umiernenejší a otvorený Irán, prijatím Ťianga Paríž podľa neho pristupuje na fakt, že Čína sa v dohľadnej budúcnosti nebude a nemôže meniť.
PRE SME - STANISLAV MUNDIL, ČTK, Paríž
