Európa na prelome prvého a druhého tisícročia značne zaostávala za kultúrnym vývojom starej Číny, arabských krajín a Indie. Ranokresťanský svet zavrhol kultúru antiky, zachoval si však jej technické dedičstvo. Výdobytky starovekej techniky, ako bolo koleso, metalurgia železa a farebných kovov, pluh so železnou radlicou alebo hrnčiarsky kruh, sa aj po zániku Západorímskej ríše ďalej využívali. Feudálna Európa, ktorá na rozdiel od východných civilizácií pociťovala permanentný nedostatok pracovných síl, dokázala využiť aj vrcholné vynálezy antiky: vodný mlyn, veterný mlyn, gepeľ, kladku a iné. Prostredníctvom križiackych výprav a obchodu s arabským svetom zároveň preberala technické vynálezy orientálnych kultúr.

Nové vynálezy sa do Európy dostali v 11. - 14. storočí. V období vrcholného stredoveku, čiže v 14. - 16. storočí, sa rozšírili a zdokonalili. Zo starej Číny pochádzal vynález prsného postroja, ktorý zvyšoval ťažnú silu zvierat až päťnásobne, ako aj vynález pušného prachu, kompasu, otočného kormidla v zadnej časti lode, spôsob výroby hodvábu, porcelánu, papiera a princíp tlače. Z Indie pochádzalo spriadacie koleso, horizontálny tkáčsky stav a z arabských krajín destilačný prístroj. Širšie uplatnenie techniky umožnilo zvýšiť produkciu poľnohospodárstva a remesla. Dopyt po kovoch vyvolal rozvoj hlbinného baníctva, ktoré využívalo vodné koleso a gepeľ na pohon ťažných a čerpacích zariadení.

Kníhtlač - prevrat

vo vývoji vzdelanosti

Objav pušného prachu viedol v 14. storočí k prelomovému vynálezu, ktorým bola prvá chemická zbraň, čiže delo. V 15. storočí sa objavili aj pušky a pištole. Zdokonalením kombinácie vretena, praslice a spriadacieho kolesa vznikol geniálny vynález - kolovrat. Na účely tkania sa rozšíril šliapací horizontálny stav. Zdokonalenie výroby papiera a objav kníhtlače Johannesom Gutenbergom roku 1445 znamenali prevrat vo vývoji vzdelanosti a kultúry. Výlučne európskymi vynálezmi boli okuliare a mechanické hodiny, prvý jednoduchý automat. Z konštrukčných typov arabských lodí sa v pyrenejských prístavoch vyvinul nový typ lode nazývaný karavela, vhodný na plavbu na otvorenom mori. Karavela vybavená kormidlom v zadnej časti lode, vratnou plachtou nezávislou od smeru prúdenia vzduchu a navigačnou technikou, ako bol kompas, astroláb a sextant, sa mohla vydať na zámorské objavné cesty. Zámorské objavy a vytvorenie kolónií podnietili v 16. - 17. storočí vznik svetového obchodu a rozvoj manufaktúr. Anglické manufaktúry už v prvej polovici 18. storočia pociťovali potrebu nových energetických zdrojov a nových technických prostriedkov. Vodné koleso a ľudskú silu postupne nahrádzal parný stroj, ktorého vývoj zavŕšil roku 1769 James Watt. V anglických textilných manufaktúrach sa vyvinuli prvé spriadacie a tkáčske stroje. Od roku 1785 sa na ich pohon začal využívať parný stroj. Začala sa priemyselná revolúcia. V 18. storočí prebehla priemyselná revolúcia aj v hutníctve objavom koksovej vysokej pece, oceliarskej pudlovacej pece, valcovacej stolice. Vznik strojárstva umožnil výrobu strojov strojmi. Rozhodujúci význam mal vývoj sústruhu a ďalších kovoobrábacích strojov. Prevrat v doprave nastal vynájdením parnej lokomotívy, koľajovej dopravy a parolode. Prvú lokomotívu zostrojil Angličan Richard Trevithick roku 1807. Podstatne ju zdokonalil George Stephenson roku 1814 a neskôr zaviedol do praxe. Prvú plavbu paroloďou vykonal roku 1907 Američan Robert Fulton.

Elektrina, motory,

dynamit, telefón

V druhej polovici 19. storočia prešla priemyselná revolúcia do vyššieho štádia, ktoré sa opäť začalo prelomom v oblasti energetiky. Objav dynama a zároveň elektromotora Nemcom Wernerom Siemensom roku 1866 viedol k využitiu elektrickej energie na pohon aj na osvetlenie. Prelom v osvetľovaní priniesol objav elektrickej žiarovky Američanom Thomasom Alvom Edisonom v roku 1879. Zavádzali sa aj ďalšie druhy pohonných motorov: vodná turbína (1827) a parná turbína (1883 - 89). Novú kapitolu v cestnej doprave otvoril spaľovací motor, vynájdený roku 1860 Belgičanom Jeanom Renoirom. Benzínový výbušný motor skonštruovali Nemci Gottlieb Daimler a Carl F. Benz v rokoch 1885 - 86 a naftový vznetový motor zostrojil ďalší Nemec Rudolf Diesel v rokoch 1893 - 97. Rozhodujúci význam pre vývoj chemického priemyslu mal objav dynamitu Švédom Alfrédom Nobelom roku 1866 ako aj priemyselná výroba farbív a hnojív. Od roku 1891sa začali vyrábať pohonné látky destiláciou ropy. Prvou syntetickou hmotou bol celuloid, vyrábaný od 60. rokov 19. storočia. Medzníkom v rozvoji moderných spojov bol objav telegrafu Američanom Samuelom F. Morsem v rokoch 1840 - 44, vynález telefónu Američanom Grahamom Bellom v roku 1876 a výskum bezdrôtovej telegrafie v rokoch 1895 - 1901, vrcholiaci objavmi Taliana Guglielma M. Marconiho. Novodobá optika sa začala vynálezom fotografie roku 1839 Francúzom Louisom J. Daguerrom. Roku 1891 prihlásil T. A. Edison patent kinematografickej kamery a v roku 1895 uskutočnili Francúzi A. a L. Lumiérovci prvé kinematografické predstavenie. T. A. Edison skonštruoval roku 1877 valčekový fonograf, predchodcu reprodukčnej zvukovej techniky.

Technika 20. storočia

Symbolom techniky 20. storočia sa stalo letectvo, elektrotechnika, rozhlas, televízia, raketová technika, nukleárna technika, automatizácia, kybernetika a elektronika. Z viacerých pokusov o motorové lietanie boli najúspešnejšie lety Američanov W. a O. Wrightovcov v rokoch 1900 - 1903. Zdokonaľovanie lietadiel sa urýchlilo počas prvej svetovej vojny. Mechanizáciu vojenskej techniky symbolizoval guľomet, skonštruovaný Američanom H. S. Maximom roku 1883, zavádzanie ponoriek v 90. rokoch 19. storočia a prvé nasadenie tanku roku 1916. Základným kameňom rozhlasovej techniky ako aj elektroniky, bol vynález diódy Angličanom Johnom A. Flemingom roku 1904 a triódy Američanom Leem de Forest roku 1906. Lee de Forest zostrojil roku 1915 prvý elektrónkový rozhlasový vysielač. Roku 1916 bol objavený princíp farebného filmu a roku 1918 princíp zvukového filmu. Predpokladom vývoja televízie bol objav katódovej trubice, zostrojenej Nemcom Karlom F. Braunom roku 1897. Prvé úspešné pokusy s televíznym prenosom uskutočnil Angličan John L. Baird v rokoch 1926 - 30. Záznam zvuku na magnetický pás sa zdokonalil v rokoch 1928 - 33 prístrojom Marconi-Stille. Atómový výskum viedol k uskutočneniu prvej kontrolovanej reťazovej reakcie roku 1942 Talianom Enricom Fernim v USA. Roku 1945 skonštruoval Američan Jacob R. Oppenheimer atómovú bombu, ktorú 6. augusta 1945 zvrhli na japonské mesto Hirošimu. Roku 1954 v Sovietskom zväze spustili prvú atómovú elektráreň. Základy raketovej techniky položil Nemec Wernher von Braun. Pod jeho vedením skonštruovali a roku 1942 vypustili prvú raketu A 4, neskôr V 2. Raketový výskum pokračoval v USA a ZSSR. Roku 1957 sa dostala na obežnú dráhu prvá sovietska umelá družica Zeme Sputnik. Prvým človekom vo vesmíre bol Rus Jurij Gagarin, ktorého raketa vzlietla 12. apríla 1961. Na Mesiaci pristáli ako prví Američania 20. júla 1969 vo vesmírnej lodi Apollo 11. Medzník v dejinách kybernetiky a elektroniky predstavoval prvý elektrónkový počítač Američana Johna V. Atanasoffa z roku 1942 a počítač Howarda H. Aikena na princípe elektromagnetického relé z roku 1944. Tímu amerických vedcov sa podarilo roku 1948 vyrobiť prvý germániový tranzistor a o rok neskôr zostrojili v USA prvý elektrónkový počítač s pružným pamäťovým programom. Od roku 1955 sa elektrónky začali nahradzovať tranzistormi. Američania Jack S. Kilby a Robert Noyce nezávisle od seba skonštruovali roku 1958 prvý polovodičový integrovaný obvod. Americká firma IBM vyvinula roku 1965 prvý počítač založený na monolitickej technike, čiže na integrovaných obvodoch, čím sa začal vývoj stále výkonnejších počítačov.

ĽUDOVÍT HALLON

(Autor je historik)

(Pozri aj 2. stranu v Magazíne SME)