h megalomanskej centrály Priemyselnej banky v Košiciach, ktorá sa pred niekoľkými dňami dostala pod nútenú správu NBS.
„Slovenská sporiteľňa podporila na základe autonómneho rozhodnutia Priemyselnú banku prostriedkami v objeme 850 miliónov korún, čo umožnilo uhrádzanie platieb bežných klientov lepšie, ako tomu bolo pred vyhlásením nútenej správy. Ide o pôžičku, ktorú by mala Priemyselná banka po zrevitalizovaní vrátiť,“„ informoval M. Jusko. Podľa neho by stratu mali znášať akcionári. Akcionári volili manažment, ktorý doviedol banku do súčasnej situácie. NBS chce čím skôr ukončiť nútenú správu, zatiaľ sa však nedá hovoriť o konkrétnom termíne, keďže nie sú známe výsledky audítorskej správy. Kým nebude ukončený audit, nie je podľa Juska možné hovoriť ani o výške straty, tá však podľa neho určite nebude malá. Dôležité bude ohodnotenie záruky Priemyselnej banky v prospech Slovenskej sporiteľne za obchody v Rusku.
V súvislosti s navyšovaním základného imania, pri ktorom štát prišiel o kontrolu nad bankou, Jusko povedal: „Mám indície, že za navyšovaním základného imania stála Priemyselná banka, ale nevidel som finálny dôkaz. Podľa môjho názoru sa však čoskoro musí objaviť.“
K trestnoprávnej zodpovednosti členov bývalého manažmentu sa guvernér NBS nechcel vyjadrovať s odkazom na prezumpciu neviny, priznal však, že bankový dohľad dal podnety v tejto súvislosti na orgány činné v trestnom konaní. Ešte pred zavedením nútenej správy bankový dohľad požiadal o odvolanie dvoch členov vrcholných orgánov Priemyselnej banky.
Na otázku, či by nebolo bývalo rozumnejšie nechať banku padnúť, ako do nej teraz „vlievať“ miliardy korún, M. Jusko odpovedal, že možná strata pri konkurze by bola vyššia, ako sú náklady na záchranu banky. Slovenská sporiteľňa koná podľa neho racionálne aj vzhľadom na svoju angažovanosť v minulosti, keď sa poskytnutím likvidity snaží udržať Priemyselnú banku nad vodou.
