Basgitaristu a speváka Richarda Bonu (1967), ktorý pochádza zo západoafrického Kamerunu, poznajú hlavne priaznivci jazzu ako famózneho basgitaristu a speváka. Pôsobil u Joa Zawinula či Larryho Coryella a mohli sme ho počuť aj na minuloročných Bratislavských jazzových dňoch. Menej sa vie, že Bona je aj mimoriadne talentovaný aranžér (ostrohy si brúsil ako niekoľkoročný kapelník Harryho Belafonteho, skladateľ a multiinštrumentalista (okrem basy hrá na gitare, klávesových nástrojoch, perkusiách a klávesových nástrojoch). Jeho debut je skutočnou čiernou perlou, ktorá vzniká hádam iba pri mimoriadnej konštelácii talentu, polohy hviezd, počasia a správnej výživy. Pred vložením kolieska do prehrávača som očakával poriadne nadupaný spievaný elektrický afrojazz, niečo na spôsob Zawinulovho Syndikátu. To som však podcenil ambície tohto hudobníka. Predovšetkým prekvapí zrelosť a akákoľvek neúčasť samoúčelného exibicionizmu. Bona vie presne, čo z ktorej piesne dostať, a dosahuje to naplno priamym vyslovením toho, čo chce povedať. Žiadne odskoky, kľučky, meandre, ale ani "skice" a ani skratky. Štýlovo je to afropopový pesničkár s jazzovým feelingom, jeden z tých svetoobčanov, pre ktorých sú americkou a európskou kritikou definované žánre už priúzke. Bona a jeho spoluhráči (medzi ktorými nájdeme aj dvoch štúdiových supermuzikantov, bubeníka Omara Hakima a saxofonistu Michaela Breckera) neohurujú, ale napĺňajú až po vrch. Je jasné, že čo sa hrá a ako sa to hrá, je v absolútnej jednote.
Keby anjeli pochádzali z Kamerunu, určite by spievali ako Richard Bona. Nádhernú melodickú konštrukciu piesní zdôrazňuje nádherný hlas. Zospodu sú istené jeho fenomenálnou basgitarou, perkusiami a často bicími. Rovnako často sa objavuje aj akustická gitara, klavír, saxofón a raz dokonca sláčikový orchester, ktorý si Bona skvele zaranžoval. Väčšinou sú v stredných tempách a akustické, ale nájdeme tu aj funky a rezký afropop ako vystrihnutý z Gracelandu Paula Simona - s Bonovým spevom však pôsobí takáto hudba prirodzenejšie, nič v zlom. Niektoré kúsky sú prosté, inde sa dejú v rámci rytmiky "veľké veci", ale všetky plynú prirodzene ako rieka. Zvuk je skvelý, a pokiaľ si album pustíme na dobrej aparatúre, spôsobuje skutočnú audiofilskú rozkoš. Všetky ďalšie informácie o Richardovi Bonovi nájdete na internetovej stránke www.richardbona.com. MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je redaktorom internetového magazínu inZine.sk)
