bola aféra s predajom tankov Turecku, ktorú síce zažehnal dočasný ústupok Zelených, prehĺbila však zároveň ich nedôveru vo väčšieho koaličného partnera. Mnohí zelení cítia, že v koalícii už nemajú čo povedať a postupne strácajú vlastnú tvár.
Turecká armáda, ktorá je s 820-tisíc vojakmi druhou najväčšou v NATO, sa rozhodla modernizovať. Aj napriek škodám po nedávnom zemetrasení chce vláda investovať do nákupu nových zbrojných systémov 31 miliárd mariek. Takmer polovica tejto sumy by mala byť použitá na nákup tisícky tankov. Tureckým generálom padol do oka najmä šesťdesiattonový nemecký Leo, ktorého videli nedávno priamo v akcii v Kosove.
"Aj napriek tomu, že by táto objednávka zabezpečila na najbližších desať rokov prácu pre 6000 nemeckých robotníkov, turecká armáda nepodlieha ani parlamentnej, ani inej demokratickej kontrole a kšeft s tankami - okrem toho, že je nemorálny - je aj previnením proti duchu koaličných dohôd," vyhlásila hovorkyňa Zelených Angelika Beerová. Príslušný výbor nemeckej vlády, zložený z ministrov zainteresovaných rezortov, výhrady strany Zelených ignoroval a v rozhodujúcej chvíli prehlasoval šéfa diplomacie Joschku Fischera. Nemecko dodá tureckej strane testovaciu verziu tanku, na základe ktorej sa Ankara niekedy v roku 2001 rozhodne medzi nemeckou, francúzskou a americkou ponukou.
Pod hrozbou rozpadnutia koalície sa však napokon Zeleným podarilo dosiahnuť záväzok, že Nemecko v prípade tureckého záujmu dodá tanky len v prípade, ak Ankara medzičasom "zavedie civilnú kontrolu armády, bude dodržiavať ľudské práva a rešpektovať slobodu prejavu". Turecko, ktoré v súčasnosti opäť prejavilo záujem o vstup do EÚ, sa okrem toho bude musieť prispôsobiť základným európskym normám a dokázať, že vynakladá viac prostriedkov na vzdelanie a sociálnu sféru ako na armádu.
DANIELA PRÁZNOVSKÁ, Mníchov
(Autorka je spolupracovníčkou SME)
