al zaštítil prezident SR, bude trvať 11 dní, zahrnie medzinárodné muzikologické sympózium a dva študentské workshopy. Predseda festivalového výboru, muzikológ Ivan Marton hovorí, že "idea založiť festival pochádza z roku 1990". A pokračuje: "Jeho cieľom je sprístupniť overené hodnoty, ktoré vznikli vo svetovej hudbe po druhej svetovej vojne, a diela strednej generácie slovenských skladateľov, ktorá bola v čase normalizácie najviac umelecky postihnutá. V tomto duchu sa uskutočnil prvý ročník festivalu v roku 1991, a to náhodou od 7. do 17. novembra. Symbolicky tak orámovalo festival jedno retro- a jedno nové jubileum. Preto sme termín uchovali." Od začiatku bol festival koncipovaný ako bienále, ujal sa a zaujíma v slovenskom i medzinárodnom kontexte dôležité miesto. Je výnimočný ponukou kvality, inšpiruje tvorcov a od slovenských autorov priamo objednáva skladby. Tvorcovia sa tak podujali zasadiť za "kritérium mravnej integrity autorov a pri výbere diela za jeho umeleckú hodnotu." A ako hovorí I. Marton: "Prvý rok sa naozaj masívne prezentovala stredná generácia a mladší autori sa cítili ukrivdení. Na festival potom zareagovali negatívne. Pociťujem to ako určitú satisfakciu - po troch ročníkoch napísali o festivale slová najvyššieho uznania i jeho kritici z radov mladšej skladateľskej generácie. Melos étos dnes prežíva vďaka veľkorysej podpore ministerstva, ktoré poskytlo až 80 percent rozpočtu. Tradične sa teší priazni všetkých kultúrnych inštitútov a veľvyslanectiev, hoci pokiaľ ide o sponzorov, nachádza u podnikateľských subjektov len malú odozvu. Súčasnej hudbe sa totiž mylne prisudzuje elitný charakter." Výsledkom spolupráce s partnermi, ako napríklad s Wien modern, je aj hosťovanie švédskeho súboru Kroumata, ktorý bude spolu s otváracím koncertom patriť k dominantám festivalu. "Skutočným hitom bude minimalistická opera Philipa Glassa, ktorá mala v máji premiéru v Prahe a predvedú ju českí interpreti na scéne bratislavského Divadla P. O. Hviezdoslava. No a záverečný koncert venovaný 10. výročiu nežnej revolúcie, s dielom Schnittkeho a slovenskými premiérami od Mira Bázlika a Miloša Betka." A aké ambície má festival do budúcnosti? "Bol by som rád, keby festival stratil elitný charakter bez toho, aby zľavil zo svojich prísnych umeleckých a mravných zásad. Toto programové kritérium sa dá naplniť aj tak, že budeme cieľavedome uvádzať diela, ktoré vzbudia poslucháčsky záujem, no medzi odborníkmi bude kontroverzný ohlas. To však neznamená, že mienime nadbiehať vkusu širokého publika. Chceme sa pokúsiť ponúknuť verejnosti aj diela, ktoré by za bežných okolností sotva dokázali osloviť radového návštevníka. A to v takej podobe, že záujem vyvolajú. Mojím osobným ideálom sú plné sály a vyvrátenie mýtu o ,nestráviteľnosti‘ súčasnej hudby," hovorí Ivan Marton.
VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je muzikologička
a hudobná kritička)