giu albumu, ktorý poskladala zo svojich obľúbených starších pesničiek.
Aký bol kľúč k ich selekcii?
"Bolo mi ľúto pesničiek rozhádzaných na vinylových platniach, ktoré sa nepreboxovali až do hitparád, a pritom ich kvalita bola nesporná. To hrdo vyhlasujem aj ako ich autorka. Väčšinou to totiž boli autorské platne s krásnymi textami, a prečo by niektoré melódie mali zaniknúť len preto, že ich zvuková nahrávka už nie je taká, aká by mala byť, alebo že moja interpretácia na nich nebola dokonalá. Poznáte tie biele miesta, o ktorých niekedy človek po nahratí platne sám dobre vie. Až na pódiu som potom urobila kus práce a bola som oveľa spokojnejšia. Pôvodný zámer teraz dokonca bol nahrať živé vystúpenie. Z rozličných dôvodov však z toho zišlo a kapela sa preniesla do štúdia, ale bola by som rada, keby poslucháči cítili, že atmosféra živého hrania sa nevytratila. Ak si niekto k albumu sadne, môže si vypočuť súčasný koncert Filipovej."
Na albume sú nové aranžmány, dokonca aj úpravy textov. Ktoré biele miesta bolo potrebné najviac vyfarbovať?
"Najmä zvukovú stránku. Málo platné, v technike je desať rokov dlhé obdobie a špeciálne na gitarách či v rytmike to poznať. Na vtedajšie snímanie nástrojov a hlasu, ktorý je vyložene mikrofónový až rozprávačský, sa už pozeráte inak. Som rada, že niektoré pesničky, ktoré si vážim, nebudem musieť ako babička počúvať zo šuštiacej vinylovej platne. Priznávam, bol to aj taký egoistický zámer."
S vnútornou výpoveďou v textoch ste sa aj po čase stotožnili?
"Absolútne. Pravdivosť niektorých textov na mňa doľahla až oveľa neskôr, dokonca sa mi aj dodatočne prihodili. Sú stále aktuálne."
Spomínate si ešte na okolnosti vzniku titulnej piesne?
"Bola to pre mňa dosť ťažká éra. Syntezátorová doba, druhá polovica 80. rokov. Pripadala som si s gitarou márne, bolo to zúfalé. Nemala som šancu, a tak som aspoň do pesničiek vkladala malé sóla. Práve toto bola jedna z piesní, pri ktorej sme si mysleli, ako dobre ‘šlape‘. Aj tak ‘nešlapala‘. Mala takú éterickú vzdušnosť, ale asi je to hit."
Kedy ste zacítili, že prichádza tá pravá doba pre pesničkárku s gitarou v rukách?
"Viete kedy? Keď som práve bola na materskej dovolenke a začala sa nová akustická vlna. Povedala som si: Tak, a je to v háji. Už ju nestihnem. Ale, našťastie, ešte som ju chytila."
Študovali ste na hudobnej akadémii v Paríži, mekke šansónu, ktorého komorná poloha vám nesmierne sedí. Neľutujete, že ďalšie veľké príležitosti vtedy brzdili zatvorené hranice?
"Keby som nemala aspoň tú možnosť študovať, zanechalo by to vo mne iba pocit horkosti. Takto môžem spomínať s ľahkosťou a nadobudnutou skúsenosťou, že človek nemôže mať v živote všetko. Bola som vyslovene exportný typ. Keby boli otvorené hranice, verím, že so španielskou gitarou, na ktorej snáď viem hrať, by som asi dokázala trocha viac. Stála som však pred rozhodnutím buď-alebo. Zvolila som si to buď, vrátila som sa a hudobne som sa vyvíjala tu, hoci s určitým obmedzením. Myslím si, že napriek tomu som zrelý muzikant. Som presvedčená, že všetko v živote má svoj čas a že niečo, čo vám nebolo umožnené, sa vám nahradí inde. Aspoň ja v to verím. Stále mám pocit, že som niečo nedopovedala a mám mierne svrbenie aj teraz, keď sa pustím do ďalšieho albumu. Horoskop tvrdí, že sa to môže rozvinúť do niečoho, z čoho asi budem sama prekvapená."
Ste poverčivá?
"Áno, verím v numerológiu. Nie som v tom profesionál, ale niečo o tom viem."
Máte svoje obľúbené číslo?
"Osmička je moje vibračné číslo. Je silné a je mi sympatické. Mám rada aj dvojku, tá je citová. Deviatka je duchovné a sedmička osudové číslo."
A nešťastné?
"Jednoznačne štvorka. Keď ju dostanem v hoteli, stopercentne bude v izbe zima alebo sa nevyspím. Aby ste vedeli, podľa čísla sa aj sťahujem. Som schopná premiestniť celú kapelu, lebo viem, že na štvorke určite nebude fungovať kúrenie. Aj teraz v Bratislave som si vymenila izbu, no zostala na mňa štvorka. Bol to jasný signál - ráno ma buchotom zobudili murári."
Na čo okrem štvorky si ešte musíte dávať pozor?
"Na svoju roztržitosť. Keď mám toho veľa a som stále v akcii, bývam roztržitá. Vyzerá to potom, že som nepraktická a motám veci, ale je to z veľkého energetického prísunu. Musím si dávať pozor, aby som sa sústredila na pravé veci v pravej chvíli."
Ovládate svoju energiu?
"Snažím sa, dá sa to. Ale čo nezvládam, to je chodiť načas. To je fakt hrôza."
Aký rekord v oneskorení držíte?
"Akademickú štvrťhodinku meškám vždy, za polhodinku sa už ospravedlňujem. Ale bojujem s tým. Dokonca si nastavujem hodinky dopredu."
Zmeškali ste už niečo veľmi dôležité?
"V živote to sú tie biele miesta, ale tie už nedobehnem. A konkrétne, raz v priamom televíznom prenose som nestihla prvú slohu pesničky - práve Za všechno může čas. Doteraz sa vyhováram, že po mňa neprišli do šatne. Kamera jazdila po scéne, a mňa nebolo. Dobehla som až pri druhej slohe. Skoro ma zabili."
DALIBOR HLADÍK
