"Posielame do Bratislavy to najlepšie, čo starý otec na poli fotografie vytvoril. V rodinnej zbierke sa už nič významnejšie nenachádza," odkázal Bratislave Alexander Lavrentjev, vnuk jedného z priekopníkov ruskej medzivojnovej avantgardy - Alexandra Michajloviča Rodčenka (1891 - 1956). "Spolu s matkou Varvarou sme pripravili reprezentatívnu kolekciu, ktorá by mala Alexandra Rodčenka predstaviť v celej jeho šírke tematických záujmov, novátorských prístupov a najmä ako veľkého umeleckého experimentátora. Rodčenko experimentoval neustále. Vo svojich hľadaniach na prelome 30. a 40. rokov experimentoval s technikou tlače cez difúzor, skúšal rozličné druhy fotografického papiera, medzi iným aj papier na kreslenie so špeciálnym nálevom emulzie, tónoval pozitívy na hnedo a modro, vyfarboval ich akvarelovými farbami, gvašom, dokonca aj olejovými farbami," približuje avantgardného hľadačského ducha A. Lavrentjev, ktorý stojí za exkluzívnou výstavou Rodčenkových fotografií v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci. Jej dnešná vernisáž o 18.00 h patrí k vrcholom Mesiaca fotografie. Rodčenkov vnuk mal uviesť výstavu v Bratislave osobne, no ako pre SME povedal hosťujúci ruský kurátor na Mesiaci fotografie J. Berezner, kvôli prípravám veľkej výstavy ruského umenia v Londýne sa S. Lavrentjev dnešnej vernisáže nezúčastní. Príbeh Rodčenka-fotografa sa odvíja v nadväznosti na umelcov široký záber: maľba, grafický dizajn (polygrafia, fotomontáž, reklamná grafika), socha, scénografia, pedagogická činnosť. Zlom v jeho fotografii nastal v jeden aprílový deň roku 1924, keď do Rodčenkovho ateliéru prišiel Majakovskij. "Bol v dobrej nálade a požiadal ma, aby som ho odfotil. V tom čase som ho už dobre poznal. Veď sme už mali za sebou spolupráce na jeho poémach. Tušil som, že ten deň poznačí moju fotografiu," spomína A. Rodčenko, ktorý sa stal výtvarným dynamom myšlienok novej kultúry. Stalo sa. Majakovského charizma sa stala príkladom pre celú sériu psychologicky precíznych portrétov. Ich konštruktívna krása sa stala leitmotívom nového hnutia. V januári roku 1925 sa Rodčenkovi a výtvarníčke Varvare Stepanovovej narodila dcéra Varvara (matka A. Lavrentjeva) a umelcov génius sa rozkrútil na najvyššie obrátky. V Paríži si v tom istom roku kupuje kameru Sept na snímanie na kinofilm. Spolu s priateľom Dzigom Vertovom chcel byť kronikárom doby. Jeho variant "Kino pravda" však nie je len dokumentárnym zachytením reality. Objavuje nové diagonálne uhly pohľadu - zhora nadol a zdola nahor. Každodennosť získava v jeho fotografických momentoch poetický rozmer. "My nevidíme to, na čo sa dívame," razantne tvrdí A. Rodčenko. "My nevidíme vynikajúce perspektívy a postavenia objektov. Naučení vidieť obvyklé a zaužívané sme povinní objaviť svet viditeľného. Musíme revolucionizovať naše obrazové myslenie. Musíme sňať z očí záclonu, ktorá sa nazýva ‘od pupka‘. Snímajte zo všetkých bodov, okrem ‘pupka‘, kým nebudú uznané všetky body."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
