, ale teraz už vytvárali priestor na rast inflačných tlakov. Podľa analytikov, ktorí vo väčšine takýto vývoj očakávali, zvýšenie sadzieb bolo dobre načasované. To by malo znamenať, že rast inflačných tlakov v ekonomikách by sa mal zastaviť, pričom rast výkonu hospodárstva eurozóny a Veľkej Británie by mal ostať zachovaný. Zvýšenie úrokovej miery bude v praxi znamenať nárast nákladov spojených s pôžičkami, ale na druhej strane lepšie zhodnotenie vkladov v bankách. Euro a britská libra po zverejnení rozhodnutí zotrvali na svojich pozíciách bez väčších výkyvov. Európska centrálna banka rozhodla o zvýšení svojej kľúčovej refinančnej sadzby v 11 krajinách eurozóny o pol percentuálneho bodu na úroveň tri percentá. ECB v krátkej histórii eura prvýkrát pristúpila k zvyšovaniu sadzieb. Naopak v apríli banka rozhodla o znížení sadzieb o 50 bázických bodov, pričom svoj krok obhajovala signálmi, že rast európskej ekonomiky stojí pred kolapsom. V súčasnosti by mala byť ekonomika krajín Európskej menovej únie na ceste k ekonomickému rastu. Na druhej strane zlepšujúca sa ekonomika podporila rast cien výrobcov. To spolu s rastom cien ropy primälo vytváralo podmienky na rast spotrebiteľských cien. Cielená úroveň inflácie ECB je 2,5 percenta, pričom augustové výsledky hovorili iba o 1,2-percentnom raste. Ku koncu roku však analytici očakávajú 2,3-percentný rast cien v eurozóne. Britská centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú mieru o 25 bázických bodov na 5,5 percenta, čo je už druhé zvyšovanie v posledných mesiacoch. Na rozdiel od septembrového zvyšovania rozhodnutie výboru pre menovú politiku BOE nevyvolalo až také prekvapenie na trhoch, keďže bolo očakávané. Zápisnicu, ktorá bude obsahovať hlasovanie interných a externých (nie sú zamestnancami BOE) členov výboru z rokovania výboru zverejní banka o dva týždne. Záujem o zápisnicu je najmä pre rozpory medzi členmi výboru, keďže externí tvrdia, že piati členovia, ktorí sú zamestnaní v banke, sú už pred rokovaním rozhodnutí, ako celé zasadnutie dopadne.