atómových zbraní". Budapešť tvrdí, že premiéra jednoducho zle pochopili a nemenované zdroje NATO ubezpečovali Rusko, že Brusel nemá žiadny dôvod meniť prísľub, ktorý dal Rusku v ustanovujúcom akte, že nerozmiestni atómové zbrane v nových členských krajinách. Samotný Orbán po návrate z Kanady uviedol, že tým, že povedal, "netešili by sme sa tomu a riadne by sme to zvážili", vlastne otázku odbyl bez odpovede. Celkom inak však zmýšľalo ruské ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého Orbán priamo porušil ducha a literu ustanovujúceho aktu o vzájomných vzťahoch medzi Ruskom a NATO. Orbánove slová minimálne spochybňujú, že vstup Budapešti do NATO nemal mať protiruské zameranie a Moskva preto žiadala NATO, aby patrične reagovalo. Nemenované zdroje NATO pre Magyar Nemzet označili ruskú reakciu za pochopiteľnú, avšak prehnanú. Podľa ruského denníka Kommersant Daily NATO môže v dlhodobej perspektíve zmeniť svoj postoj k jadrovým zbraniam, ak si Rusi zvolia vládu usilujúcu sa o konfrontáciu so Západom. "Ak chcel provokovať Rusko alebo vystrašiť maďarské obyvateľstvo, premiér dosiahol svoj cieľ," povedal László Kovács, šéf opozičných socialistov. Ďalšia opozičná strana slobodných demokratov upozornila, že o rozmiestnení akéhoľvek systému zbraní vláda nemá právo rozhodnúť sama, na to je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente. Maďarská organizácia na ochranu ľudských práv Kruh Alba vyzvala vládu, aby povedala rezolútne nie atómovým zbraniam.