zácií a médií. Pôvodne sa Občianska iniciatíva usilovala zladiť Langošov návrh s ďalším, na ktorom pracujú poslanci I. Šimko a J. Budaj, no ani po viacerých stretnutiach sa dve existujúce podoby návrhu zákona nepodarilo zharmonizovať a J. Langoš podal svoj návrh samostatne. "Stále tvrdíme, že je treba mať jeden a dobrý návrh. Taký podľa nás predkladá poslanec Langoš, pretože obsahuje všetky potrebné občianske princípy. A najmä ten najdôležitejší - aby bolo vo verejnej správe prehľadné všetko. Aj to, čo sa deje pred výsledným rozhodnutím, teda rôzne interné predpisy a pokyny, ktoré môžu viesť k zlému konečnému rozhodnutiu," uviedla pre SME Šarlota Pufflerová za občiansku iniciatívu. Návrh Šimka a Budaja naopak nepočítal s tým, že verejná správa by bola povinná zverejňovať všetky svoje interné rozhodnutia. Tu vidia aktivisti z občianskej iniciatívy a Langoš zásadný rozpor, no Šimko pre SME povedal: "Rozdiel, o ktorom hovorí pán Langoš, podľa mňa nie je až taký dramatický. Pre mňa bolo podstatné, aby bol zákon v konečnom dôsledku prijatý, teda vypracovaný v takej podobe, aby bol v parlamente priechodný." Šimko si myslí, že toto Langošov návrh nespĺňa, naopak má podľa neho viaceré právne nedostatky a jeho podanie do parlamentu bolo unáhlené a voči ostatným, ktorí pracovali na zákone vyše roka, nekorektné. "Myslím si, že týmto krokom pán Langoš výrazne poškodil a skomplikoval prijatie informačného zákona," uviedol Šimko a dodal, že v tejto chvíli na svojom návrhu prestávajú pracovať a počkajú si, či bude priechodný už podaný Langošov návrh. Ten sa podľa Š. Pufflerovej riadi hlavným princípom - čo nie je tajné, je verejné, to znamená, že úrady by mali voči občanovi povinnosť zverejňovať časť základných informácií a ďalšia časť by bola prístupná na požiadanie.