marke sa včera prepadol o takmer 200 percent. Súčasne s tým prerušila juhoslovanská centrálna banka platobný styk a všetky platobné transankcie medzi Čiernou Horou a susedným Srbskom.

Paralyzovanie platobného styku medzi oboma republikami má tak ekonomické, ako aj politické pozadie. Za vytvorenie autonómnej jednotky - hospodárskej aj politickej - sa pravidelne ozývajú hlasy z takmer každej strany s výnimkou Ruska. Nepriamo takýto signál vydal aj Washington, ktorý varoval Belehrad, aby dal ruky preč od Čiernej Hory. Tá pristúpila k legalizácii nemeckej marky ako oficiálneho platidla najmä preto, aby predišla vypuknutiu hyperinflácie, teda mimoriadne prudkého rastu spotrebiteľských cien. Podľa odborníkov nie je vylúčený ani scenár zámernej destabilizácie situácie v Čiernej Hore najmä podmienením inflačnej vlny v Srbsku. Vládnuce politické sily v Srbsku obvinili západné mocnosti z toho, že opustenie juhoslovanského dinára je dielom Západu, ktorý chce okupovať krajinu. Hoci Čierna Hora podniká postupne všetky kroky na to, aby svoju ekonomiku ochránila pred nepriaznivým vplyvom spoza hraníc, oficiálna rétorika jej lídrov hovorí o snahe ostať súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, avšak s novodefinovanými vzťahmi so Srbskom. Pred nebezpečnými dôsledkami zachovania jedného ekonomického zväzku so Srbskom varoval Čiernu Horu aj Medzinárodný menový fond. Clintonova vláda vyčlenila 55 miliónov dolárov, ktorými USA budú nápomocné Čiernej Hore pri stabilizácii ekonomiky. Diametrálne odlišnú situáciu v oboch juhoslovanských zväzových republikách ilustruje aj pohľad na ich devízový trh: V Belehrade je kurz dinára k marke 6 ku 1, v Čiernej Hore je tento pomer až 17:1.

MICHAL NALEVANKO