Na protestnej kampani opozície za demisiu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča sa zhromaždilo v sobotu večer v Belehrade iba 500 osôb, čo je najmenšia účasť od začiatku demonštrácií 21. septembra. Účasť na demonštráciách sa znižovala postupom času. Opozičná koalícia Zväz pre zmeny (SZP) napriek tomu verí, že sa mu zajtra podarí usporiadať veľkú demonštráciu pred srbským parlamentom, ktorý bude práve prerokovávať nový zákon o miestnej správe.
ŠPINAVÉ PENIAZE V RÁMCI HDP
Špinavé peniaze predstavujú 25 - 30 percent španielskeho hrubého domáceho produktu (HDP). Vyhlásil to španielsky sudca Baltazar Garzón, ktorý sa preslávil ťažením proti čílskemu diktátorovi Augustovi Pinochetovi a členom bývalých vojenských vlád v Argentíne. Garzón na kolokviu o drogách v juhošpanielskej Chiclane pripomenul, že španielska centrálna banka v roku 1995 vypočítala objem špinavých peňazí na dva bilióny pesiet (asi 450 miliárd korún). Dodal, že na Coste del Sol v južnom Španielsku sa usadili zločinecké organizácie Maďarov, Poliakov a kosovských Albáncov a venujú sa tam "praniu špinavých peňazí, obchodu s bielym mäsom a pašovaniu drog".
NEMCI ODMIETAJÚ DAŤ ĎALŠIE PENIAZE
Nemecké firmy aktívne vo fonde na odškodnenie ľudí nasadených počas vojny na nútené práce v Nemecku, vylúčili, že by svoj príspevok do fondu mohli zvýšiť. Povedal to v sobotu hovorca fondu Wolfgang Gibowski. "Nemôžeme ísť nad štyri miliardy mariek," povedal. Vyjednávači Nemecka a USA dali v piatok na schôdzke vo Washingtone najavo, že v rokovaní o odškodnení nastal určitý pokrok. Splnomocnenec nemeckej vlády Otto Lambsdorff povedal, že vláda bude zvažovať zvýšenie svojho zatiaľ dvojmiliardového príspevku do fondu, a vyzval podniky, aby postupovali rovnakým spôsobom. Právnici zastupujúci postihnutých žiadajú oveľa viac ako desať miliárd DEM. Do fondu sa rozhodlo prispieť asi 30 firiem, medzi nimi veľké podniky, ako sú Volkswagen alebo Siemens. (ČTK)
