Uplynulo len (alebo už?) desať rokov odvtedy, čo sa noviny čítali odzadu. Túto pomaly zabudnutú a v tomto prípade aj nepatričnú (hoci na druhej strane pri všeobecne známom jave krátkej slovenskej pamäte možno predsa len osožnú) spomienku vyvoláva veta z úvodného textu Vlny - nového člena ešte stále skromnej zostavy slovenských kultúrnych časopisov, pri ktorého zrode spojilo sily vydavateľstvo Drewo a srd z Banskej Bystrice s levickým L. C. A.: "Ak patríte k tým, ktorí zvyčajne listujú v časopisoch odzadu, máte už akú-takú predstavu, čo sa v ňom dá nájsť (poprípade aj prečítať). Ak je editorial prvý text, ktorý čítate, skúste ešte obrátiť pár stránok, kde nájdete možnosti surfingu po vlnách súčasnej kultúry a umenia. Vlnové frekvencie siahajú od literatúry cez hudbu, film, divadlo až po výtvarné umenie." Štvrťročník, ktorému šéfuje Peter Šulej a v role producenta figuruje Koloman Kertész Bagala, už vopred avizoval prekvapenia až šoky. A to nielen v dizajne, ktorý sa hrdo hlási k počítačovému opojeniu. Napríklad už spomínaný editorial má pre istotu hneď dve verzie, ktoré sa na prvý pohľad líšia len grafickou fintou, no pozornejšie porovnanie odhalí v texte mnohé protirečenia o zámeroch tvorcov. Na ďalších stranách sa vlny a vlnky valia zaujímavo ďalej, či sa čítajú odpredu alebo odzadu. Priplavili sa na nich okrem iného Věra Chytilová či Phillys Nagy, kyber umelec Stelarc, Bart Simpson, pop hviezda Kevin, ale i ukážky pôvodnej domácej tvorby či pestrý recenzentský blok.
Na priblíženie (iste nie všetkých) ambícií vítaného periodika by bolo hriechom nevyužiť časť vety (hoci úplne vytrhnutej z kontextu a týkajúcej sa istej konkrétnej výtvarnej udalosti) z článku Beaty Jablonskej práve z tohto premiérového čísla: "Keďže Slovensko nie je preplnenou kultúrnou križovatkou, vie nás potešiť aj malý prievan." Autorské zázemie časopisu, zvučné mená z tiráže a prvý "príliv" však nasvedčujú, že Vlna sa neuspokojí len s malým prievanom.
ALEXANDER BALOGH
