BRATISLAVA (SME - pf) - Dlhoročný prezident Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) Primo Nebiolo zomrel na infarkt v noci zo soboty na nedeľu. Sedemdesiatšesťročného šéfa organizácie, ktorá združovala vôbec najviac štátov na svete (210) postihla srdcová príhoda v jeho rímskom dome, odkiaľ ho okamžite previezli do nemocnice. Krátko po prevoze zomrel. Smutnú správu oznámila Nebiolova manželka Giovanna a rodinný lekár Dino Petrucci. Turínsky právnik (nar. 14. júla 1923) Nebiolo patril k najvplyvnejším športovým diplomatom so silným vplyvom na olympijské hnutie. V čele svetovej atletiky stal nepretržite od roku 1981. Okrem toho bol od roku 1961 prezidentom Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU). Bol členom výkonného výboru Medzinárodného a aj Talianskeho olympijského výboru. Od roku 1983 bol prezidentom Medzinárodnej asociácie letných športových federácií (ASOIF) a pôsobil aj v ďalších funkciách. Nebiolo vymenil na čele svetovej atletiky Holanďana Andriana Paulena a prvým významným krokom Taliana bol urýchlenie procesu vzniku majstrovstiev sveta a v olympijskom športe číslo jeden v roku 1983, Turínčan sa podstatnou mierou zaslúžil tiež o to, že z IAAF sa stala nielen jednou z najvplyvnejších, ale aj najbohatších športových federácií. Kontroverzný, ale nesmierne agilný pomenší rázny muž až s diktátorskými sklonmi bol však mimoriadne činorodý, s množstvami nápadov. V dobrom slova zmysle sa zaslúžil, že slovko "amatérska" zostalo v názve federácie iba z tradície. Vyvinul veľkú snahu, aby kráľovnej športov, dlho sa falošne cudne tváriacej chudobnej šlachtičnej, dal silnú panovnícku moc. Bohatý "podstolový mešec" vytiahol na trón a poriadne ho doplnil. Nebiolovi slúži ku cti, že veľkú časť prostriedkov vložila IAAF do rozvoja atletiky krajín tretieho sveta alebo v poslednom čase do obnovenia sily schudobnených štátov bývalého východného bloku. Nebiolo sa, žiaľ, nedožil štartu Maratónu milénia o polnoci roku 1999 na vatikánskom Námestí Svätého Petra, ktorý je tiež jeho myšlienkou. Na náhle úmrtie šéfa svetovej atletiky zareagovala pre agentúru SITA predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová: "Pracoval v prospech atletiky z plných síl až do posledných chvíľ. Osobne som sa s ním v tomto roku niekoľkokrát stretla. Naposledy na MS v Seville, kde napriek veľkým horúčavám aktívne trávil čas na štadióne. Stráca sa veľká osobnosť, ktorá sa zaslúžila o enormný rozvoj atletiky v poslednom období. V januári počas Svetovej zimnej univerziády navštívil Slovensko a vždy potvrdzoval, že je priateľom našej krajiny. Aj napriek evidentným zdravotným problémom nechcel v aktívnej práci nikdy prestať. Jeho odchod mrzí širokú spoločnosť slovenskej atletiky."