chülerovej. Mnohým iným nemeckým emigrantom - napríklad Alfredovi Polgarovi a Golovi Mannovi - však nedal odporúčanie a ešte navyše upozorňoval na to, že ich prichýlenie by zhoršilo susedské vzťahy Švajčiarska a fašistického Nemecka. Emigranti, ktorí napokon našli vo Švajčiarku útočisko, potom nemali mať prístup do švajčiarskych denníkov a časopisov a nesmeli spolupracovať so švajčiarskymi nakladateľstvami - ako napríklad Robert Musil. Vedenie spisovateľskej organizácie dokonca žiadalo cudzineckú políciu, aby z krajiny vypovedala Heinricha Manna, Bertholda Brechta, Egona Ervina Kischa a Alfreda Kerra. Existuje aj list, ktorý spoločne napísal predseda Felix Moeschlina a tajomník zväzu Karl Naef nacistickej komore spisovateľov v Berlíne. Posielajú v ňom zoznam členov zväzu a chvália sa tým, že medzi ich členmi nie je takmer žiaden Žid. Preto prosia nacistickú organizáciu spisovateľov, aby otvorila cestu švajčiarskym árijským spisovateľom na nemecký knižný trh.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn

(Autor je spolupracovníkom SME)