Pod týmto mnohovravným názvom predstavili protagonisti hudobno-slovného pásma na motívy Shakespearových Sonetov neopakovateľnú lyrickú tvorbu tohto renesančného velikána. Kremnický Kostol sv. Františka, osvetlený iba plameňmi sviec, dodával netradičnému nápadu, ktorý sa zrodil v hlave študenta medicíny Tomáša Edelsbergera, tú správnu, trocha ponurú atmosféru. Bolo až prekvapujúce sledovať, ako sa dokážu starodávne Sonety zniesť s modernou elektronickou hudbou. Výsledok bol nad očakávanie. Tomášovi Edelsbergerovi ako autorovi hudby, spievajúcej Andree Petrášovej a recitátorovi Andrejovi Zacharovi sa podarilo vytvoriť naozaj niečo netradičné. Navyše, krátko po predstavení zaznamenali v miestnej knižnici podstatne vyšší záujem o Shakespearove diela ako počas bežného roka. "Nápad zhudobniť Shakespeara vznikol spontánne pred niekoľkými rokmi," povedal na margo nápadu pohrať sa s jedným z menej známych diel W. Shakespeara Tomáš Edelsberger. Výsledok bol nad očakávanie, možno aj preto, že celý zaujímavý projekt nevznikol na komerčnom základe, ale skôr pre dobrý pocit, čo je dnes takmer výnimočné. "Kremnica má veľmi silné kultúrne zázemie, ktoré sa budovalo storočia, a tak je šanca uspieť tu aj s takýmto, na pohľad náročnejším žánrom," dodáva T. Edelsberger. "V prvom rade nám išlo o silu výpovede, hudbu som bral skôr ako druhoradú." Keďže William Shakespeare sa preslávil skôr ako autor dramatických útvarov, má oprášenie jeho lyrickej tvorby ešte záslužnejší zmysel. Ak sa Voltaire pred viac ako dvoma storočiami vo svojich Filozofických listoch i Angličanoch vyslovil, že Shakespeare mal ducha plného sily a plodnosti, ale bez iskričky dobrého vkusu a znalosti pravidiel, môže azda ľutovať, že sa kremnického koncertu nedožil. Možno by aj on opäť siahol do knižnice po Sonetoch.

KVETA FAJČÍKOVÁ