lo Slovensko v reforme bankového systému a kapitálového trhu. EBRD tvrdí, že formovanie slovenského kapitálového trhu SR sa dostalo do štádia, keď sa začali formovať subjekty pôsobiace v tejto oblasti, pričom najviac sa obchoduje so štátnymi cennými papiermi. EBRD zdôrazňuje, že bankový sektor ako celok je výrazne oslabený slabým výkonom troch najväčších bánk, ktoré sú v štátnom vlastníctve. Ich reštrukturalizácia a následná privatizácia sú rozhodujúce pre zlepšenie efektívnosti fungovania bankového sektora ako finančného sprostredkovateľa. Okrem ozdravenia bankového sektora prikladá EBRD veľkú dôležitosť aj zlepšeniu systému bankrotov a transparentnosti v podnikateľskej sfére. Malo by prispieť k zosilneniu trhu a zlepšeniu finančnej disciplíny a tým aj k nárastu prílevu priamych zahraničných investícií. EBRD ocenila snahu vlády stabilizovať ekonomiku krajiny prostredníctvom štrukturálnych reforiem, ktorých hlavným cieľom má byť zníženie fiskálneho deficitu a schodku bežného účtu platobnej bilancie. Podľa EBRD vláda bola nútená prikročiť k ekonomickým opatreniam pre vysoké investície predchádzajúceho kabinetu do infraštruktúry. Nadmerné vládne výdavky a pôžičky zapríčinili prehriatie ekonomiky Slovenska, čo viedlo k potrebe zvýšiť príjmovú časť rozpočtu a znížiť jeho výdavky. Tieto reštriktívne kroky podľa EBRD čiastočne obnovili dôveru zahraničných investorov.
Za najväčšie nedostatky nielen Slovenska označila Európska banka pre obnovu a rozvoj legislatívne nedostatky, ktoré ešte stále predstavujú prekážky pre rozvoj podnikateľských subjektov a konkurencie. Nedostatky v legislatíve sú aj dôvodom, prečo hlavne malé podniky používajú úplatky ako pracovnú metódu. Podľa EBRD miera úplatkárstva v SR predstavuje asi 34%. Trend v regióne pritom poukazuje, že až 40 % malých a stredných firiem a asi 16 % veľkých podpláca.
