Rok 1997 bol v slovenskom podsvetí jeden z najkrvavejších. Na druhý svet násilnou smrťou odchádzal jeden šéf podsvetia za druhým. Prvý bol Bratislavčan Miroslav Sýkora, ktorého 6. februára 1997 pred hotelom Holiday Inn v Bratislave samopalmi zastrelili dvaja muži. Podľa dostupných informácií táto vražda súvisela so sporom, ktorý mal Sýkora so svojím bývalým spoločníkom Petrom Križanovičom prezývaným Duran. Konflikt medzi nimi vznikol po nezhodách z delenia peňazí získaných od osôb, ktoré vylúpili VÚB Nitra v noci zo 6. na 7. januára 1996. Nie je však vylúčené, že k takémuto vyústeniu sporu medzi oboma mužmi dopomohol niekto, komu začali prekážať poznatky a nároky Sýkoru, ktorý udržiaval úzke styky s predstaviteľmi tajnej služby. Pred zastrelením Sýkoru sa odohrala prestrelka, pri ktorej Križanovičovi zranili nohu. Nakoniec mu ju lekári museli amputovať. Už onedlho, 16. apríla na Lietavskej ulici v Bratislave bol zavraždený aj Peter Križanovič. Vo chvíli, keď nastupoval do svojho terénneho vozidla Mitsubishi Pajero, vybuchol pri ňom zaparkovaný Seat Ibiza. Túto pascu páchateľ pripravil preto, lebo Križanovičovo auto malo ochranný systém diaľkového štartovania, ktorý slúžil ako prevencia práve pred nástražnými výbušnými systémami. Súvislosť medzi týmito vraždami sa priam vnucuje. Najmä tá druhá bola tak profesionálne vykonaná, že stopy po páchateľovi sa strácajú v nedohľadne.

Dňa 5. októbra 1997 sa skončila šialená poľovačka na košického bossa podsvetia Róberta Holuba. V tom čase už bezvládne ležal na ARO v nemocnici na Kramároch v Bratislave, pretože 24. septembra ho nezmámy páchateľ vážne postrelil, keď sedel v bratislavskom hoteli Danube v spoločnosti Mikuláša Černáka, ktorému sa guľky vyhli. Pri streľbe zahynul Holubov spoločník Štefan Fabián. Tomuto incidentu predchádzala streľba 22. septembra v Košiciach, z ktorej ešte Holub vyviazol bez ujmy. Muž, ktorý ho 5. októbra v nemocnici "dorazil", sa pomocou rozkladacieho rebríka dostal na strechu budovy priamo susediacej s oknom izby, kde pomaly skonával smrteľne zranený Róbert Holub. Teritórium po ňom v Košiciach prevzal Karol K. Krstným otcom jeho dieťaťa je Mikuláš Černák. Róbert Holub udržiaval kontakty s bývalou špičkou VSŽ. Prostredníctvom bývalého agenta SIS Jána Dopirjaka sa v pozadí angažoval aj v privatizácii potravinárskych kombinátov na východe Slovenska.

Konfliktné vzťahy v podsvetí na severe Slovenska vyústili 19. októbra 1997 do vraždy Petra Kalányiho. Z idúceho auta naňho začal niekto strieľať na ceste pri Krásne nad Kysucou. Kalányi rozvíjal svoje aktivity v žilinskom prostredí a bol v spore s kysuckým bossom Milanom Holáňom prezývaným Gorila.

Bilancia krvavého roka sa uzatvára 25. novembra 1997. V bare hotela Astoria v Žiline bol zastrelený Milan Holáň alias Gorila. Predvčerom šéf sekcie vyšetrovania Jaroslav Ivor oznámil, že vraždu Gorilu sa podarilo objasniť. Bol z nej obvinený Alojz K., ktorý je už vo vyšetrovacej väzbe pre inú trestnú činnosť. Zadržali ho na základe medzinárodného zatykača v Čechách a v rámci medzinárodnej právnej pomoci bol vydaný na Slovensko. Alojz K. má povesť mimoriadne surového páchateľa násilnej trestnej činnosti. "Hovorí sa o ňom, že má vo zvyku odrezávať hlavy," povedal SME dobre informovaný zdroj, ktorý si neželá byť menovaný. Alojz K. pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Podľa policajných zdrojov udržiaval kontakty s vysokým funkcionárom HZDS pochádzajúcim z tohto mesta.

ROK 1998

V roku 1998 boli zavraždení bratia Eduard a Róbert Diničovci, ktorí stáli na čele významnej skupiny podsvetia v Bratislave. 9. mája 1998 na tenisových kurtoch na bratislavských Zlatých pieskoch vybuchla nálož, ktorá rozmetala telo Eduarda Diniča do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Tento boss udržiaval čulé styky so šéfom ukrajinskej mafie na Slovensku Ivanom M., ktorý ho aj osobne vylákal na stretnutie na Zlaté piesky. Na druhý deň mal Eduard Dinič odcestovať do Francúzska, kde vlastnil vilu a mal tam v úmysle stráviť dlhší čas. Po vražde sa usiloval prebrať niektoré jeho podnikateľské aktivity práve Ivan M. Iba necelých päť mesiacov po tejto udalosti 4. októbra zavraždili streľbou zo samopalu aj Eduardovho brata Róberta Diniča. Zahynul pri tom aj jeho ochranca Marián Fojtík. Po smrti Róberta Diniča sa aktivity ľudí spolupracujúcich s Ivanom M. zamerané na získanie majetku Diničovcov ešte zintenzívnili.

ROK 1999

V roku 1999 sa smrtiaca smršť presunula aj na juh Slovenska. Večer 25. marca 1999 neznámi páchatelia v Dunajskej Strede samopalmi postrieľali desať členov tamojšej zločineckej skupiny vedenej Tiborom Pápayom. Medzi zavraždenými bol aj sám Pápay, prezývaný Papa Joe. Všetci desiati sedeli v reštaurácii Fontána a hrali karty. Zjavne na niekoho čakali, pretože si nechali prestrieť na večeru pre viac osôb. Stopy tejto vraždy vedú do Budapešti, kde objednávatelia našli jej vykonávateľov. Minister vnútra Ladislav Pittner naznačil, že z účasti na tomto skutku je podozrivý aj jeden bývalý príslušník polície.

Vzťahy v podsvetí sa začali vyostrovať aj na Považí, a to najmä medzi skupinou Jozefa Kucmerku a bratov Ch. Kucmerka zastrelili 7. júna 1999 v Dubnici nad Váhom dvaja neznámi páchatelia strieľajúci zo samopalov. Pri incidente boli poranení aj dvaja náhodní okoloidúci a Kucmerkov ochranca Rado R. Polícia neskôr zadržala viacerých podozrivých z organizátorstva tejto vraždy. Jej páchatelia sú síce neznámi, ale podľa informácií denníka SME polícia pozná osobu, ktorá vie, z ktorého prostredia pochádzali nájomní vrahovia.

Intermezzom medzi vojnou na Považí bola vražda mafiána, veľkopodnikateľa a "diplomata" Petra Steinhübela prezývaného Žaluď. Večer 4. augusta 1999 ho neznámy páchateľ zastrelil v objekte Bratislavských mraziarní, ktorých bol spolumajiteľom. Žaluď sa práve chystal presadnúť zo svojho Ferrari do opancierovaného Mercedesu. Polícia niekoľko dní po vražde našla polovnícku pušku, ktorou bol zastrelený. Zistila, že ju pred časom niekto ukradol. Na Steinhübela bolo spáchaných niekoľko atentátov. Posledný pred vraždou v máji 1999. Tento boss mal konflikty s viacerými príslušníkmi podsvetia. Napätý bol aj jeho vzťah s bossom podsvetia v Poprade Ondrejom Ž. Steinhübel vlastnil významný podiel akcií v Tatravagónke Poprad. Ondrej Ž. zase z pozadia ovláda podiel, ktorý ostal po nezvestnom bývalom prednostovi Okresného úradu v Poprade Bachledovi. Ondrej Ž. v minulosti koordinoval svoje aktivity s Mikulášom Černákom z Banskej Bystrice.

Už 11. augusta 1999 pokračovala vojna na Považí. Po výbuchu nástražného výbušného systému v Trenčíne zahynul Anton Šimčík, ktorý toto zariadenie niesol k blízkemu baru. Šimčík patril do skupiny bratov Ch. Výbušninu, ktorú niesol, pravdepodobne vyrobil muž v minulosti spolupracujúci s Milanom Holáňom alias Gorilom.

V Bratislave 19. októbra 1999 dvaja neznámi páchatelia zastrelili Romana Deáka, ktorý v minulosti spolupracoval so skupinou Eduarda Diniča. Motívy vraždy nie sú známe, avšak vzhľadom na jeho rozsiahle podnikateľské aktivity môžu byť rôznorodé. Deák figuroval vo viacerých finančných a majetkových transakciách, v ktorých sa točili veľké peniaze a pri ktorých mnohí ľudia zaznamenali veľké straty.

(pt)