A keď počuť takéto hlasy z Gruzínska, pôsobí slovo NATO na mnohých priam ako prilievanie oleja do ohňa rusko-čečenského konfliktu.
Gruzínsko a jeho prezident Eduard Ševardnadze ležia Rusku v žalúdku prakticky od rozpadu ZSSR. Nezávislé Gruzínsko je Rusku zaviazané viac, než by si želalo - s jeho "pomocou" totiž vojensky drží na uzde separatistov v maličkej prímorskej Abcházskej republike a pritom musí preglgnúť skutočnosť, že práve Rusko v čase, keď mu to vyhovovalo, separatistov podporovalo. Gruzínsko s ruskými pohraničiarmi na svojom území bolo v takejto situácii "vstúpené" do postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov. Toto združenie krajín často s rôznymi záujmami, ale viac či menej zviazaných s veľkým ruským susedom nefunguje príliš konzistentne a ruské plány spoločnej obrannej politiky ako protiváhy NATO zostali len na papieri. Ukrajina, ktorá mala dosiaľ k NATO geograficky aj politicky predsa len bližšie (po nedeľňajších prezidentských voľbách to môže byť inak) a aktívne sa zúčastňuje na programe Partnerstvo za mier, na členstvo v NATO otvorene nepomýšľa. Prezident kaukazskej republiky susediacej s Čečenskom však mieni "zabúchať na dvere" NATO najneskôr do roku 2005. Príde po rozšírení na Východ rozšírenie na Kaukaz?
Prenechajme podobné úvahy jasnovidcom. Sedemdesiatjeden-ročného Ševardnadzeho čakajú ešte prezidentské voľby a všeličo môže zmeniť budúcnosť jeho krajiny i celého tohto horúceho regiónu. Zostaňme pri dnešnom stave. Rusko je opäť nahnevané, pretože mu jeho sused nedal k dispozícii svoje územie na úder z juhu proti čečenským separatistom. 80-kilometrové pásmo v horách je jediným úsekom čečenskej hranice, ktorý ešte nemá Rusko pod kontrolou. Gruzínsko síce urobilo niekoľko zásahov proti údajným pašerákom zbraní, ale s čečenskou vládou, ktorú ešte donedávna uznávala i Moskva, malo dobré vzťahy a podobne sa v poslednom čase zachovalo i k 1700 čečenským utečencom. Moskva tvrdí, že z Gruzínska a Azerbajdžanu prúdia do Čečenska zbrane a posily a pohrozila obom členom SNŠ zavedením víz. Gruzínsko žiada konkrétne dôkazy. Zároveň vyslovuje obavu, že sa ho ktosi snaží zatiahnuť do vojny, s ktorou nechce mať nič spoločné. Oháňanie sa s NATO len dokresľuje protichodnosť záujmov na Kaukaze. Kresťanské Gruzínsko má obavy z militantného islamu i ruského imperializmu - preto celkom prirodzene hľadá ochranu v Bruseli.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
